Každý z nás má v zásobe veci, ktoré chce spraviť vtedy, keď mu to jeho program dovolí, alebo vtedy, keď “bude mať viac času.” Slovíčka “mať viac času” môžu byť veľmi zavádzajúce. Ich používaním sa snažíme presvedčiť seba i druhých, že niekedy v budúcnosti budeme mať viac času. K čomu nakoniec nemusí ani nikdy prísť. Poznáme to. Človek má často po ruke plno výhovoriek a množstvo práce, keď ho najviac potrebujeme. Jedno je však isté: “Čo človek robí rád, na to si čas nájde” alebo niečo podobné: “Ak má z toho nejaké výhody pre seba, tiež si čas nájde.”
Nedávno som čítal bájku o zvieratách, ktoré sa zhromaždili na jednom mieste a začali sa sťažovať na ľudí, že ich okrádajú o veľa vecí:
“Berú moje mlieko,” povedala krava. “Berú moje vajcia,” povedala sliepka. “Berú moje mäso na bôčik,” povedala ošípaná. “Lovia ma, aby si vzali môj loj,” povedala veľryba. A tak ďalej.
Nakoniec prehovoril slimák. “A ja mám niečo, čo by chceli mať viacej, než čokoľvek iné. Niečo, o čo by ma zaiste okradli, keby mohli. MÁM ČAS.”
Mnohí ľudia hovoria, že žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe a na mnoho vecí potom nemajú čas alebo ich robia veľmi povrchne. Počul som od jedného veriaceho muža z mestskej farnosti, že aj ich kňazi sa pripodobnili dnešnej uponáhľanej dobe a svätú omšu majú veľmi rýchlo skončenú. Ľudia prídu a za chvíľu odchádzajú domov. On si to veľmi pochvaľoval. Istá pani z inej mestskej farnosti mi raz hovorila, že keď vidí k oltáru prichádzať kaplána, tak čo ju prvé napadne je, že o chvíľu pôjde domov. On totiž rýchlo slúži svätú omšu. Rýchlo číta, vysvetľovala mi.
Ľudia nemajú čas na mnohé dôležité veci, žiaľ pre nich nepodstatné, ale vždy si nájdu čas na to, čo robia radi alebo majú z toho nejaké výhody. Niekto v niektorý deň veľmi rád presedí na rybolove aj päť hodín, ale omša v kostole mu je dlhá aj keď trvá 45 minút. Viera v Boha ochabla, lebo nevidia za tým žiadne výhody. Myslia len na svoje telesné potreby. Zabudli, že majú aj nesmrteľnú dušu. Sväté Písmo upozorňuje človeka na dôležitú skutočnosť: “keby si aj celý svet získal, vlastnil všetko bohatstvo zeme – v konečnom dôsledku ti to nič neosoží.” Stratíš to, na čo si bol stvorený: “Blažené videnie Boha z tváre do tváre” a tým sa tvoja večnosť stane veľmi neznesiteľná a bolestná.
Majme čas na Božie veci. Nie sme len telo, ale máme aj nesmrteľnú dušu. Hľadajme najprv Božie kráľovstvo a to usilovnejšie ako doposiaľ. Skúmajme čo sa páči Bohu a keď nám to Duch vyjaví tak to robme s radostným srdcom. Je múdre využívať čas pre vnútorné záležitosti nášho bytia a pre našu večnosť. Každý kto má túto milosť v sebe, poznáva, že toho až tak veľa pre život na zemi nepotrebuje a uspokojuje sa s tým, čo má. Tým nechcem povedať, že život takého človeka je zrazu bez ťažkostí. Nie, to by nebola pravda. Pokiaľ žijeme na zemi vždy musíme niečomu čeliť. Ale už je to iné ako pred tým. Vtedy bol na to človek sám a výsledok: znechutenie, hnev, urážky, nadmerné pitie alkoholu, rozvod, samovražedné myšlienky a pod. Jeho dom sa následkom problémov zrútil. Ale, od vtedy keď začal svoj život stavať na skale a viac času venoval svojmu osobnému Bohu, už na tie ťažkosti nebol sám a Ježiš mu bol vždy na pomoci svojou rozmanitou pomocou. A to poznám aj z vlastnej skúsenosti. Taký dom (život) zostáva stáť a nezrúti sa.
V starobe budem mať viac času na duchovné veci, hovoria mladý ľudia a ľudia žijúci v produktívnom veku. Ja takýmto tvrdeniam veľmi neverím. Kto nemá čas na Boha v mladosti, veľmi ťažko si bude nachádzať čas pre neho aj v starobe. Chodieval som do penziónov slúžiť sväté omše a aj tam mnohí dôchodcovia nemali čas chodiť na omšu alebo sa im jednoducho nechcelo. To hovorím o väčšine. Tieto moje tvrdenia však nie sú dokonalé, lebo ani ja nie som dokonalý. Božia milosť pôsobí a pomáha v každom čase. Mojím úmyslom je však povzbudiť vás, aby ste sa priblížili k Bohu, ktorý má moc spasiť vaše duše. On nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Náš život je v Božích rukách, ale aj v našich. Pre koho a prečo žijeme na tejto zemi. Moja duša túži po Bohu. Snažím sa krotiť svoje telo, ktoré ako šialené túži po svete. Bojujem a rozhodujem sa každý nový deň: “Komu sa chcem dnes viac páčiť Bohu či ľuďom.” Ak by vyhrávalo to druhé, nebol by som Kristovým služobníkom. To prvé je nosným pilierom môjho života a verím, že je (a bude) aj vaším. Kto hľadá Božie kráľovstvo, všetko ostatné sa mu pridá. Čas nášho pozemského účinkovania sa kráti. Nehľaďme na to čo je pominuteľné, ale na to čo zostáva na veky. Nebuďme múdry sami pre seba, ale pre toho, ktorý nám dáva večný život. Amen.
Pridaj komentár