Božie slovo:
“Toto hovorí Pán, Boh: „Ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, a zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. Nepripomenie sa mu ani jeden z hriechov, ktoré popáchal. Bude žiť pre spravodlivosť, ktorú konal. Azda môžem chcieť smrť bezbožného, hovorí Pán, Boh, a nie aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? Ale ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, podobný ohavnostiam, aké páchajú hriešnici, môže potom žiť? Nepripomenie sa ani jeden zo spravodlivých skutkov, ktoré robil. Zomrie pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal. Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne? Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie: zomrie pre neprávosť, ktorú spáchal. Ak sa však bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život. Keď teda uzná všetky svoje neprávosti, ktoré popáchal, a odvráti sa od nich, určite bude žiť, nezomrie.” (Kniha proroka Ezechiela − Ez 18, 21 – 28)
Na duchovných cvičeniach som sa tak viac zamyslel nad tým, čo tam povedal istý kňaz, že ľudia veľmi radi hrešia, ale neradi počúvajú o tom, že hrešia. Nemoralizuj? Nehovor o hriechu?, atď…
Pozor si musíme dávať aj na to, koho počúvame. Nemyslím teraz na tie duchovné cvičenia, lebo ten kňaz sa nemýlil. O hriechu tiež musíme počúvať to správne vysvetlenie, či učenie a nie sa nechať obalamútiť rôznymi falošnými náukami. Napr. veď už nemusíš niekomu hovoriť o svojich hriechoch, si slobodná, si slobodný v Kristovi. Teda, keď aj spáchaš nejaký vedomý hriech (napr. nečistý skutok), alebo ak sa nebrániš hriešnej príležitosti, ba sám ju dobrovoľne a slobodne vyhľadávaš, a páchaš tak hriech(y), hriech na hriech, to je akoby v pohode, veď čo už. Už aj tak si spasený, spasená. Netráp sa tým, prídeš na chvály a bude dobre. Máš vieru v Boha a Boh ti už dávno všetko odpustil. Nehovoril Pán Ježiš aj o tom, že kto vytrvá do konca bude spasený. Človek, ktorý chce byť spasený a to chcem byť aj ja, má spolupracovať s Božou milosťou. Má sa za to modliť, denne si prosiť o túto milosť a vyvarovať sa hriešnej príležitosti, dávať si na to pozor. Upadnúť do hriechu môže každý človek, veď človek je stvorený z prachu zeme. Ale Ježiš nám prisľúbil svoju stálu pomoc a hovoril nám aj o tom, že kto ho miluje, tak ten bude zachovávať jeho prikázania. A vidí aj toho, kto má dobrú vôľu s ním spolupracovať, ale má nabrané nejaké zlozvyky z minulosti, preto často padá a vstáva, ale Ježiš ho postupne vymaňuje z tohto otroctva. Z otroka sa stáva syn. Z otrokyne sa stáva dcéra. Taký človek sa potom nikdy nevyvyšuje, ale je pokorný. Vždy si uzná(prizná) svoj hriech. Vyznáva sa z hriechov (sviatosť zmierenia), úprimne ich ľutuje a robí pokánie. Vie, že spása je skrze vieru a z milosti, je to nezaslúžený dar. V pokore pristupuje aj k iným ľuďom, s láskou im slúži, má k nim úctu. Slabého zo zeme zdvíha a nikoho nesúdi. Všíma si bedára a pomáha mu.
Zapamätajme si, že pokorným ľuďom dáva Boh svoju milosť, pyšného už zďaleka pozná. Preto sa nikdy nenadúvajme, a ani si nikdy nemyslime o sebe viac ako treba, že sme lepší ako tí druhí a pod. Tá moja modlitba, ako sa ja modlím, je najlepšia. To naše spoločenstvo je najlepšie atď. To by sme zišli zo správnej cesty. A ešte by sme sa potom tvárili, že pokánie nepotrebujeme, a pred inými hovorili, že sme už spasení. Radšej sa zamyslime nad týmito slovami Pána Ježiša: “Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.” Aj keď si človek o sebe myslí, že koná spravodlivo, vždy si musí dávať pozor na to, aby do neho nevošiel určitý druh pýchy. Kto vytrvá do konca bude spasený. “A svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu. Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ. ” (Žalm 19, 14 – 15) Vždy musíme byť obozretní, aby sme nepadli, ak teraz pevne stojíme. A kto padol, nech s pokorou v srdci vstane.
Pridaj komentár