Sobota 3. týždňa v Cezročnom období; Prvé čítanie (svätá omša): “Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.
S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.
S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.
Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.
Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.” (List Hebrejom − Hebr 11, 1 – 2. 8 – 19)
Otec biskup si všimol po smrti Terezky Ježišovej, že do steny nechtom vyryla: “Ježišu, Ty si jediná láska, ktorú mám.” Urobila tak vtedy, keď vykašlávala krv a čelila smrti.
Viera jej pomohla prekonať všetky tie ťažkosti. Naša láska k Ježišovi rastie skrze vieru. “Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery” (Hebr 11, 6 – 7). Niektorým ľuďom vôbec nezáleží na viere. Iní sa boja prijať vieru. A stretávame sa občas s ľuďmi, ktorí sú nemierne agresívni proti viere. Keď počujú slovo Boh a viera, hneď na Vás útočia (verbálne, fyzicky).
Istý mladík povedal, že Boh existuje, ale neverí v neho. Ak vieš, že Boh existuje, prečo máš problém v neho uveriť!? Vtedy by som musel každú nedeľu chodiť do kostola na svätú omšu a nemohol by som chodiť aj na futbal.
Ľudia nechcú vieru, lebo nevedia, že je to pre nich výhodné. Myslia si, že tu sú doma a pričom všetci sme na zemi iba cudzincami a pútnikmi. Keď im to v živote ide dobre, tak im viera nechýba. Tu môžeme vidieť, ako prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Oberá ich o vieru a o nádej.
Dnes sú kostoly pre veriacich zatvorené. Viera by nás nemala viesť k tomu, aby sme robili extrémy. Terezka nechtom vyryla do steny nápis: “Ježišu Ty si jediná láska ktorú mám”, a to vtedy, keď vykašlávala krv a čelila smrti. Nebála sa. Bola mladá a mala krásny vzťah s Ježišom. Verila, že iba On ju môže zachrániť. Aj ona túžila po lepšej vlasti, to jest po nebeskej, ako naši predkovia po viere. Ich viera bola väčšia, ako je v súčasnosti naša. Čo máme robiť? Prosiť si od Pána Ježiša dar väčšej viery. Vytrvajme v tejto prosbe. A tiež pamätajme na praktickú časť viery: “Viera bez skutkov je neúčinná. Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov” (Jak 2, 20. 26). “Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Boha; no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba” (Žalm 53, 5 – 6). Kto rozhoduje o tom, že v kostoloch sa treba báť nákazy, a preto nás tam nevpustia!? Tí, čo vzývajú Boha, alebo neveriaci a svetskí ľudia?!
Keď budeme investovať do viery, viera nás môže zachrániť, udržať, keď budeme čeliť krízam. A práve teraz čelíme kríze. Vytrvajme v poslušnosti a v láske. Naším cieľom nie je skončiť niekde inde, ale skončiť v opravdivom cieli. Naša vlasť je v nebesiach. Amen. S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.
Naša viera a zatvorené kostoly.
Uverejnené v Články
Krásny, povzbudivý, aktuálny príspevok aj keď ste ho písali skoro pred rokom . Teraz, keď nám opäť zavreli kostoly , žijeme v online priestore a práve takéto príspevku sú pre nás , laikov nesmierne povzbudivé, motivujúce, dodávajúce nám nádej. Vdaka