Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou:
– pyšné oči,
– jazyk falošný a
– ruky čo prelievajú krv nevinnú,
– srdce, ktoré snuje zlé zámery,
– nohy, čo bežkom utekajú za zlom,
– kto hovorí lož ako svedok falošný,
a ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva. (Prís 6, 16-19)
V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na svoj čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale. Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní. Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši. (Sir 27, 13-15)
Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý? Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy? Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? (Sir 28, 2-5)
Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo, lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh). Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho! Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu! (Sir 28, 6-9)
Smilnú ženu môžeš poznať z jej vyzývavých očí a podľa mihalníc. (Sir 26, 12)
Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce a pri tretej pochytí ma hnev:
– ak udatný bojovník hynie nedostatkom,
– keď opovrhujú rozumným mužom,
a keď niekto prechádza od spravodlivosti k hriechu. (Sir 26, 25-27)
Pridaj komentár