"Exkomunikáciou posiela Katolícka cirkev ľudí do pekla…"

Neposiela. Iba Boh môže niekoho odsúdiť do pekla. Túto moc Cirkev nemá a nikto z katolíkov nikdy netvrdil opak. Úlohou Cirkvi je učením a vysluhovaním sviatostí pomôcť ľuďom do neba. Je jasné, že ľudia môžu učenie Cirkvi ignorovať a milosť sviatostí odmietnuť. Ak si zvolia túto cestu a skončia v pekle, je to ich vlastné rozhodnutie.
Exkomunikácia je trest, ktorým Cirkev vylučuje notorického hriešnika alebo hrubo neposlušného zo spoločenstva verných. Neznamená to však, že by prestal byť kresťanom. Cieľom exkomunikácie je upozorniť jednotlivca, že ak sa neobráti a nebude sa kajať, riskuje záhubu svojej duše.
V dnešnej dobe sa exkomunikácia používa zriedkavo. Pravda, v istom období sa používala až príliš často, Tridentský koncil však biskupov upozornil, aby ju používali uváženejšie. Jej cieľom je priviesť vzdorovitých späť k praktizovaniu viery a poslušnosti. Ak sa totiž exkomunikácia používa nešetrným spôsobom, stratí svoju účinnosť a môže spôsobiť viac zla ako osohu.Pozrime sa teraz na jej dôsledky. Keď svätý Pavol povedal, nech je každý, kto hlása iné evanjelium, prekliaty (Gal 1,8) (pozn. prekl.:v gréckom a latinskom texte Písma je použité slovo anathema, ktoré znamená aj vylúčený, suspendovaný), neodsúdil tohto človeka do pekla. Označil ho za falošného učiteľa. A presne to isté ako Pavol robí aj Cirkev, keď vo svojich oficiálnych dokumentoch sprevádza svoje rozhodnutia výrazom „nech je prekliaty” (anathema sit). Inými slovami tým hovorí, že „každý, kto učí niečo iné, je falošným učiteľom”. Neodsudzuje tým nikoho do pekla.