Krtko mal pod zemou vybudované sídlo. Býval tam so svojou rodinkou. Raz sa starý krtko spolu s mladým vybrali na prechádzku a ryli pod zemou o stošesť. O chvíľu sa mladý krtko spýtal: oco je to pravda, že tam hore nad nami sú lúky plné zelenej trávy a kvetov? Áno máš pravdu, ale poďme ďalej krtče. O chvíľu sa znovu spýtal: Oco je to pravda, že tam hore je mnoho stromov, zvierat a vtákov pekne sfarbených? Áno máš pravdu, ale poďme ďalej. Kde ďalej? No ďalej. Mňa to už nebaví. Len vydrž. O chvíľu sa znovu spýtal: Oco je to pravda, že tam hore svieti slnko, dážď z neba zavlažuje zem, v noci svieti mesiac, hviezdy? Áno máš pravdu, ale poďme ďalej. Malému krtkovi to vŕtalo hlavou a aj preto nevydržal a skrýkol: Tak prečo tam nejdeme! A vtedy starý krtko povedal, lebo to čo máme tu nám stačí. My nepotrebujeme niečo lepšie.
Takto podobne je to niekedy aj v našom živote. Zvykli sme si na určitý spôsob života – a aj preto nepotrebujeme hľadať niečo lepšie.
Starého koňa ťažko prerobiť a mladým sa nechce.
Pane Ježišu, Boží Syn, daj nám sväté túžby po lepšom, dokonalejšom živote. Nech nestojíme ako stojatá voda, lebo rýchlo môžeme zosmradnúť. A takých nás nikto nebude potrebovať.
Túžme potom lepšom živote. Tam kde už nebudeme plakať a iným spôsobom smútiť. Lebo budeme vidieť Ježiša takého, aký je. A Jeho jas nám neoslepí oči, lebo On je Láska. Svet ponúka lásku na jednu alebo dve noci a celebrity tohto sveta sa na ňu nalepili. Navykli si na taký spôsob života a preto nepotrebujú hľadať niečo lepšie. Ale ja sa ničím nedám zotročiť. V Ježišovi som skutočne slobodný a budem na neho myslieť do konca života. Veď ma Ježišu po správnych chodníkoch a po zelených pasienkoch. Amen.
Pridaj komentár