Otec mal jediného Syna. Boli bohatí a mocní. Slúžilo im oddané služobníctvo a boli obklopení všetkým, čo prináša česť, útechu a životné rozkoše. Nič, ani človek, ani žiadna vec im nechýbala k dokonalému šťastiu. Syn bol celkom oddaný svojmu otcovi a otec synovi. Jeden v druhom nachádzali dokonalé uspokojenie, aj keď nie zas tak, aby z neho vylučovali iných, lebo ich vznešené a veľkomyseľné srdcia mali súcit s každým, kto niečo, hoc aj málo trpel.
Stalo sa, že jeden zo služobníkov toho dobrého pána ochorel. Ako vzrastalo nebezpečenstvo, poslednú záchranu jeho života vkladali iba do užívania silných liekov a do najstarostlivejšieho ošetrovania.
Služobník ležal vo svojom chudobnom a osamotenom dome, čo jeho pána znepokojovalo. Vedel, ak tam ostane opustený, isto zomrie. Čo teda robiť? Pravda, mohli poslať služobníkov, aby mu slúžili, ale služba, konaná viac pre zisk, ako z lásky, neručila pred možnou nedbalosťou.
Pohnutý súcitom, povolal pán svojho syna a povedal mu o svojej starosti. Vysvetlil mu, že úbohý človek je blízko smrti. Len neustále a starostlivé ošetrovanie by ho mohlo zachrániť.
Aký otec, taký syn! Syn sa hneď ponúkol, že tomu umierajúcemu mužovi pomôže. Nebude dbať na ťažkosti a únavu, ani na nočné bdenia, dokedy ten služobník nenadobudne opäť pevné zdravie.
Otec prijal synovu ponuku. Ochotne mu dovolil, aby na seba vzal podobu služobníka, aby mohol slúžiť jeho otrokovi. Uplynulo mnoho mesiacov, plných starostí a bdenia pri lôžku chorého. Ten sa konečne uzdravil, lebo sa nešetrilo ničím, čo by ho mohlo nielen uzdraviť, ale mu aj zaistilo blaho.
A čo urobil ten služobník? SO SRDCOM PREKYPUJÚCIM VĎAČNOSŤOU SA SPÝTAL, ČO BY MOHOL UROBIŤ ZA ODMENU ZA TAK VEĽKÚ A OBDIVUHODNÚ LÁSKU. Choď, povedal mu syn, vyhľadaj môjho otca a ponúkni sa mu s navráteným zdraví, že z vďačnosti za túto šľachetnosť chceš byť jeho najvernejším služobníkom.
Ten človek, premožený citmi vďačnosti, predstúpil s pokornou vďačnosťou pred svojho dobrodinca. PONÚKOL MU, ŽE MU BUDE SLÚŽIŤ ZADARMO PO CELÝ ČAS. Načo by požadoval odmenu od takého pána, ktorý s ním nezaobchádzal ako so služobníkom, ale ako so synom.
Rozumieš tomuto príbehu. Hriechom sme všetci vážne ochoreli. Hrozila nám smrť – večné zatratenie.
Syn dobrovoľne opustil slávu svojho Otca. Človek bol chorý (ja aj ty), zranený a Syn Boží prišiel k nemu z neba. Nielen sklesnutému človeku navrátil život, ale získal pre neho aj silu a moc, aby v tomto živote mohol dosiahnuť poklady večného života.
Ako sa mu za to všetko odmeníme! Urobme to, čo urobil vďačný služobník. Ponúknime Otcovi, ktorý je na nebesiach, svoje služby a to úplne zdarma. Zrieknime sa svojich záujmov, aby sme sa mohli venovať len záujmom svojho Pána.
Zachovávajme prikázania a slová nášho Pána. Neodchyľujme sa ani napravo, ani naľavo. Žime v pokoji, aký prináleží jeho verným služobníkom. Zdravým spôsobom si užívajme veci tohto sveta a tešme sa z nich. Aby sme ich vedeli užívať zdravým spôsobom, potrebujeme usmernenie a často pomoc z vonka. Príď Duchu Svätý zo svojimi darmi a zo svojím ovocím do nášho života. Veď nás správnou cestou, úzkou cestou, ktorá vedie do večného života. Daj, aby sme nikdy nezabudli na Synovu starostlivosť o nás. Vďačnosť Otcovi a Synovi, nech sa nikdy nevytratí z nášho života. Nemajme strach zo služby Bohu na verejnosti. Vysmievanie a pohŕdanie nás ešte viac priblíži a upevní v Kristovi. Každý deň ponúkajme svoje služby Bohu s radosťou a vďačnosťou. Amen.
Príbeh je prevzatý z knihy: Posolstvá Božského Srdca svetu, vizionárke Jozefe Menéndezovej;
Pridaj komentár