Za vojny, keď bol nedostatok ovocia a potravín vôbec, si raz vyšiel známy profesor morálky na prechádzku. Vošiel do parku a sadol si tam na lavičku, aby sa trošku nadýchal sviežeho vzduchu a odpočinul si. Z tašky vytiahol jablko a chystal sa ho rozkrojiť. Ani nevie ako a kedy prišiel k nemu štvorročný chlapec, stál pred ním a pozeral sa na neho hladovým pohľadom. Profesor jablko rozkrojil a ponúkol chlapcovi, aby si polovicu zobral a zjedol ju. Chlapec si zobral tú, ktorá vypadala väčšia a s radosťou si sadol vedľa svojho nového kamaráta. Keď obidvaja zjedli svoju polovicu, chlapec sa svojimi veľkými krásnymi očami zadíval na profesora a položil mu otázku: “Keď Pán Boh umrie, tak ty budeš Pán Boh?
Boh môže kľudne umrieť, ak tu zostane niekto, kto je skrz na skrz naplnený láskou.
Dieťa poznáva na živote rastlín, zvierat a ľudí, že všetko živé musí raz umrieť. Akonáhle dieťa prijme tento zákon života a smrti, stáva sa pre neho ťažké pochopiť, že by malo niečo existovať, niečo živé, čo zomrieť nemusí. Takéto ťažkosti mávame ale aj my dospelí. Väčšie deti svoj problém vyjadrujú aj takto: “Odkiaľ vlastne vieme, že Boh existuje? Čo keď sme si ho len vymysleli?”
Otázky detí a problémy, na ktoré poukazujú, nemôžme spravidla odbiť jednoduchým Áno alebo Nie. Na deti treba mať čas a vysvetľovať im veci týkajúce sa tohto sveta, ale aj toho nadprirodzeného. Niektorých rodičov zdanlivo jednoduché detské otázky dokážu tak zaskočiť, že ich privádzajú do rozpakov a odhaľujú ich problémy.
Je na nás (dospelých, rodičoch, kňazoch, učiteľoch, vychovávateľoch…), aby sa deti dozvedeli, že vieru v Boha si nemôžeme vytvoriť, že je nám daná od Boha (je to dar) a že o ňu môžeme a máme stále znovu a znovu prosiť.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. (Ef 2, 8 )
Použitá literatúra: Elmar Gruber: “Deti sa ptají na Boha”, Portál, rok 1993;
Pridaj komentár