Zabili ste niekoho. Zbili ste niekoho. Prečo nemôžete mať ženu.
Takéto otázky dostávam predovšetkým od zvedavých žiakov v škole na hodinách náboženskej výchovy.
Dozvedeli sa, že v minulosti som robil policajta. Nie, nikoho som nezabil. A naposledy som sa bil v minulom storočí! A to si už vôbec nepamätám. Dobre si však pamätám na Kumite s človekom, ktorý nás učil bojové umenie. Kumite znamená zápas, je to jeden z troch hlavných aspektov tréningu karate popri kata a kihon. Podarilo sa mi ho dobre trafiť na bradu a chvíľu som sa z toho aj tešil, ale len chvíľu. Krátko na to som ležal na zemi z vyrazeným dychom a s veľkou päsťou pred očami.
Kedysi som býval dosť výbušným človekom, však moja profesia si to aj vyžadovala. Policajt nesmie byť mäkký. Zlí ľudia to vybadajú a potom si veľa dovoľujú. Policajt v službe voči páchateľom trestnej činnosti musí dať zreteľne najavo, že kto je tu pánom.
A ďalšia častá otázka žiakov: “Ako sa z policajta môže stať kňaz.” Moja odpoveď: “Veľmi jednoducho. Stačí keď ho Boh v srdci volá, nasleduj ma. A je to.”
Skôr ako som nastúpil do seminára, tak moji bývalí kolegovia ma akoby chceli odhovoriť slovami typu: tam sú samí homosexuáli alebo ty to tam nevydržíš. Na to som im odpovedal, že keď tam uvidím nejaké homosexuálne praktiky, hneď odtiaľ odídem. A či tam vydržím, všetko je možné pre toho, kto verí. Na začiatku to v seminári bolo veľmi ťažké. Musel som si zvykať na určitý poriadok. Mojou túžbou bolo stále viac poznávať Pána Boha a venovať sa častej osobnej modlitbe. Ako prváci sme bývali piati na izbe a ja som niekedy zvykol chrápať. Čo jednému spolubývajúcemu až mimoriadne vadilo a často ma budil. Niekedy som mal chuť, že mu jednu vypálim, ale aj tak by som to asi neurobil. Vo vyšších ročníkoch sme už bývali po troch, po dvoch a posledné tri roky som už mal sám izbu. To už bolo super. Na môj pobyt v seminári veľmi rád spomínam. Vždy budem vďačný Bohu za moje povolanie ku kňazstvu a aj za otca biskupa Rudolfa Baláža, ktorý ma do seminára prijal a v roku 2004 vysvätil za kňaza.
A ženu nemôžete mať alebo … – ďalšia z častých otázok. Kedysi som rozmýšľal tak, že sa ožením. Túžil som mať manželku a deti. Do 26 roku života sa mi o kňazstve ani len nesnívalo. A prvý krát som miništroval, keď som mal 27 rokov. No, nakoniec to je tak, ako je. Pre mňa je kňazstvo to najlepšie. Tak to cítim a prežívam. Som vďačný Bohu za kňazské povolanie. Celibát je dar od Boha, ktorý som slobodne prijal a zriekol som sa prirodzeného práva na manželstvo. Nikto ma nenútil. Bolo to len čisto moje rozhodnutie a na celý život. Už viac nemám k tomu čo dodať.
Uvedomujem si veľkú zodpovednosť, ktorú som v kňazskej služby prijal na celý život. Ja si nemôžem povedať, že teraz na pár hodín, či dní prestanem byť kňazom a budem si robiť čo chcem. To sa jednoducho nedá. Moje svedomie mi to nedovolí. Veriaci chcú mať svätých kňazov a myslia si, že kňazi nehrešia alebo nemajú žiadne pokušenia. Ja sám za seba hovorím, že k svätosti mám ešte veľmi ďaleko a preto Vás prosím o modlitby za mňa. Chcem byť svätý a dostať sa do neba, ale k tomu potrebujem aj Vašu pomoc. Ak zbadáte na kňazovi nejakú chybu alebo spoznáte jeho hriech, tak to vám Pán Boh chce povedať, že sa za neho nemodlíte alebo veľmi málo. Diabol útočí predovšetkým na kňaza vo farnosti.
Na zemi sú dva typy ľudí: 1. tí, ktorí si uvedomujú, že sú hriešnici; 2. a tí, ktorí to ešte nevedia, že sú hriešnici; a ešte niečo dôležité, čo treba vedieť, že z veľkého hriešnika môže Pán Ježiš urobiť kedykoľvek veľkého svätca a zo sväto žijúceho človeka sa môže kedykoľvek stať veľký hriešnik. Nehovorím, že už som spasený, ale ja môžem byť spasený. Spása je dar a milosť Božia je na spásu potrebná. V živote chcem predovšetkým konať tak, aby som sa páčil Bohu. Lebo ak by som sa chcel viac páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.
Neustále sa snažím byť v strehu, aby som nejak nezhrešil. No, nie vždy sa mi to darí. Hriech číha na každom kroku. Chodím často na spoveď. Ešte dobre, že máme túto sviatosť.
Prosím o modlitbu za mňa a za moju farnosť. Ďakujem.
Pridaj komentár