V starobylej rímskej rodine Caesarini sa nachádza originál textu písaný po latinsky od autora Publia Laetula, ktorý bol v Judei miestodržiteľom v čase Kristovho pôsobenia pred Pontiom Pilátom. Vo svojej správe cisárovi Augustovi takto opisuje zjav Kristovej osoby:
Dozvedel som sa , ó, cisár, že si žiadaš správy o tom, čo ti teraz oznamujem, totiž, že tu žije človek veľkej čnosti. Volá sa Ježiš Kristus. Ľud ho nazýva prorokom, jeho učeníci ho pokladajú za božské bytie a hovoria, že je Syn Boží, stvoriteľ neba a zeme a všetkých vecí, ktoré sú na nich.
Skutočne, ó, cisár, podivuhodné veci sa denne dejú od tohto Krista; on kriesi mŕtvych k životu, lieči všetky choroby obyčajným slovom. Je to muž ušľachtilej postavy, veľmi krásnej tváre, na jeho obličaji spočíva majestát, ktorý všetkých, čo naň pozerajú, uchvacuje údivom. Jeho vlasy majú farbu zrelého gaštanu; od uší na ramená majú farbu zeme, ale ako keby boli obliate leskom. Uprostred čela sú rozdelené na spôsob Nazarénov. Čelo je hladké a jasné. Jeho tvár je bez vrások a škvŕn, s nádychom červene, nos a pery bezchybné. Má bradu nie príliš dlhú a ako vlasy tiež rozdelenú uprostred. V jeho vážnom oku je pohľad úžasu. Samotné oči sú ako lúče slnka, a nie je možné pevne sa mu zahľadieť do tváre pre skvelosť, ktorá z neho vyžaruje. Keď karhá, desí. Keď napomína, plače, je milovaný a je dobrý, ale podivuhodným, slávnostným spôsobom. Hovorí sa, že ho nikto nevidel smiať sa, ale za to však plakať. Jeho ruka a rameno sú veľmi krásne. Pri zábave je priam unášajúci, ale zriedka sa na nej podieľa. Ak hovorí s inými, jeho celá bytosť je plná skromnosti. Toho času je najkrásnejším mužom, akého len možno vidieť a pomyslieť, a práve tak aj jeho matka je najkrásnejšou osobou, akú možno vidieť.
Čo sa týka učenosti, je v celom Jeruzaleme predmetom všeobecného obdivu. Nikdy neabsolvoval ani tie najmenšie štúdiá, a predsa je zbehlý vo všetkých odboroch. Nosí sandále , ale hlavu má nepokrytú. Mnohí sa usmievajú, akonáhle ho zbadajú, ale v jeho prítomnosti, ak k nim prehovorí, boja sa a chvejú.
V tejto krajine je všeobecná mienka, že nevideli doteraz podobného človeka, ani o ňom nepočuli. Je pravda, ako hovoria Hebreji, že nikdy nepočuli, ako hlása tento Kristus. Mnohí Židia ho pokladajú za Boha a veria v neho, ale u mňa ho mnohí aj osočujú, akoby proti tvojmu majestátu, ó, cisár, zmýšľal nepriateľsky. Ja som dosť obťažovaný od týchto zle zmýšľajúcich Hebrejov. Je známe, že nikdy nikomu nič zlé neurobil, naopak – iba dobre. Všetci, čo ho poznajú a streli sa s ním, potvrdzujú, že od neho dostali iba dobrodenia.
Napokon som tvojmu majestátu, ó, cisár, a tvojej vôli plne oddaný. Čo mi vždy rozkážeš, bude splnené. Ži blažene!
V Jeruzaleme, v siedmej indikcii, v jedenástom mesiaci; tvojej majestátnosti najvernejší a najposlušnejší Publius Laetulus, judejský miestodržiteľ.
Pridaj komentár