Rozchod! Trápenie, či vykúpenie?

Jedného dňa som sa zoznámil na istej sociálnej sieti s jednou dievčinou. Dobre sme si rozumeli a mali sme si stále čo povedať. Bol som sám a tak som sa modlil k Pánovi, aby som stretol dobré dievča, ktoré ma bude ľúbiť. Pán ma vypočul. Po nejakom čase sme sa do seba zaľúbili a začali spolu chodiť. Bolo to všetko nádherné, pekné  a neopísateľné. Také ako to cítia všetci mladí, ktorí pocitili lásku. Zrazu som vedel lietať. Bola síce veriaca, ale do kostola nechodila. Bol som rád, že vďaka mne do kostola začala chodiť každú nedeľu a myslel som si, že tým sa zmení jej vzťah k Bohu. Naša láska stále rástla, počas nášho chodenia sme sa takmer vôbec nehádali. Spoločne sme si pomaly plánovali našu budúcnosť a našu svadbu. Koľko budeme mať detí, ako sa budú volať, kde budeme bývať, …

Zrazu sa všetko zmenilo. Vstúpila do partie dievčat, ktoré neboli moc dobré. Často pili, striedali chlapcov a žili zlý nemravný život. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Modlil som sa modlitbu za dobrú manželku, prosil som Boha, aby mi našiel dobrú manželku a ak sa mu nepáči môj súčasný vzťah, nech ho ukončí a nech sa stane jeho vôľa. Zmenila sa. Jej kamarátky ju príliž ovplyvnili, zmenila svoje názory na život, na budúcnosť. Oznámila mi, že to musíme ukončiť. Uvedomila si, že chce žiť iný život a že si ho chce užívať kým je mladá.

Mňa to hlboko ranilo. Koho by neranil rozchod s milovanou osobou?  Trápil som sa niekoľko týždňov a bol som z toho nešťastný. Na nič som sa nevedel sústrediť. No po nejakom čase som si spomenul na jeden príbeh o dvoch anjeloch a uvedomil som si, že to, aby sme sa rozišli chcel Boh a chcel mi len dobre. Vedel, že keby som v tom vzťahu zostal, tak by som sa pravdepodobne odklonil od viery v Boha a začal by som kráčať hriešnou cestou – cestou do pekla.

Tu je ten spomínaný príbeh:

Dvaja anjelskí pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Namiesto toho boli ubytovaní v studenej pivničnej izbe. Ako náhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel uvidel dieru v stene a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene spýtal prečo, starší odpovedal: „Veci nie sú také, akými sa zdajú“

Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Po tom, čo sa s nimi manželia podelili o trochu jedla, čo mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli, kde si dobre odpočinú. Ráno po svitaní našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným príjmom rodiny, ležala mŕtva v chlieve. Mladší anjel sa pýtal staršieho: „ Ako sa to mohlo stať? Prvý muž mal všetko a ty si mu pomohol”, vyčítal. „ Druhá rodina mala len tú kravu a tá im zomrela. Prečo???”
„Veci nie sú také, akými sa zdajú“ – odpovedal starší anjel.

„Keď sme boli v pivničnej izbe, všimol som si, že v tej diere v stene bola zásoba zlata. Keďže majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a lakomosťou, opravil som stenu, aby zlato nenašiel. Veci nie sú také, akými sa zdajú. Keď sme ďalšiu noc spali vo farmárovej posteli, prišiel si anjel smrti pre jeho ženu. Dal som mu namiesto nej kravu.“

Väčšinou nepoznáme všetky súvislosti. Aj keď máš vieru, potrebuješ aj dôveru, že všetko, čo prichádza, sa vždy deje v tvoj prospech. A to sa ukáže až časom.

Toto som si aj ja uvedomil, ale až postupom času. Potreboval som čas, aby som pochopil, že všetko, čo sa mi stalo, sa stalo v môj prospech. Preto dnes ďakujem Bohu, že vypočul moje modlitby a zachránil ma od hriešneho života.

5.00 avg. rating (99% score) - 6 votes
Uverejnené v Svedectvá

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Čím opravdivejšie a dokonalejšie budeme dôverovať Bohu, tým zjavnejšie pocítime jeho prozreteľnosť.
sv. František Saleský