Keď niekto zomrie, hovorí sa: “Nech odpočíva v pokoji.” Ale kým človek žije, kým môže namietať a mať iný názor, kým je na inej strane, zastáva iné záujmy, má iný vkus a životný štýl, kým človek môže stáť v ceste, lebo je tvrdohlavec a netýkavka, dovtedy sa pokoj bude javiť ako nedosiahnuteľný. ” Odpočívať v pokoji” je podľa všetkého jednoduchšie než ” žiť v pokoji”.
Celý svet túži po pokoji. Ale len málokto je ochotný vykročiť sám po ceste k pokoju, po ceste k druhým, k blížnym. Po ceste k nezaujatému stretnutiu, k pravému rozhovoru, k ovzdušiu dôvery a zmierenia.
Pokoj sa rúca, keď sa trieštia dobré medziľudské vzťahy. Pokoj možno znovunastoliť len vtedy, keď sa ľudia opäť začnú zhovárať. Lenže rozhovor nie je všetko. Opäť sa začať rozprávať je veľa, ale je to len začiatok. Nevyhnutná je vôľa poznať pravdu, rozpoznanie nielen cudzej, ale aj vlastnej chyby, ochota zmieriť sa -a trpezlivosť.
Pridaj komentár