Veľa dosiahne ten, kto mnoho miluje.
Tomáš Kempenský
Neskoro večer si matka ešte sadne za kuchynský stôl a synovi v diaľke píše list. Hoci je unavená a zrobená, predsa si dá tú námahu a plní biely list riadok za riadkom. List jej diktuje láska. Nebyť lásky, nebol by list vznikol.
Mladý muž zhotovuje po večeroch peknú škatuľku, darček pre svoje dievča k Vianociam. Aj jeho k tomu podnecuje láska. Bez nej by darček nikdy nevznikol.
Ona zase pletie pre neho sveter. Aj ten vďačí za svoju existenciu láske. Pretože láska je tvorivá.
Tí dvaja sa vezmú a postavia si dom. Ten dom tam predtým nebol. Postavila ho láska.
Manželstvo je požehnané deťmi. Aké zázračné tajomstvo je to, keď z lásky vykvitne nový život! Tieto deti ďakujú za svoj život láske. Lebo láska je tvorivá.
Nie je však aj nenávisť tvorivá? Nevytvára a nevyrába zbrane, ktoré zamerajú smrtonosné strely s absolútnou presnosťou?
V počiatočnej fáze svojho vzniku je dielo nenávisti síce plodom tvorivého postupu, ale tam sa jej tvorivosť aj končí. Lebo toto “dielo” zdrvujúco zničí všetko, čo vytvorila láska.
List, ktorý napísala láska, zlosť roztrhne. Dom, ktorý postavila láska, zničí nepriateľstvo. Zdravie, nad ktorým starostlivo bdie láska, zraňuje zloba. Život, ktorý splodila a zrodila láska, zabíja nenávisť.
Láska oživuje, nenávisť zabíja. To, čo láska tvorivo vyzdvihla z ničoty k životu, nenávisť ničivo vrhá naspäť do ničoty.
Evanjelista Ján, teológ medzi apoštolmi, keď chce vo svojom prvom liste zhrnúť Božiu podstatu do jediného slova, hovorí: “Boh je láska” (Jn 4,8).
Pretože Boh je milujúci Boh, je aj tvorivý Boh. Pretože stvoril svet milujúcim slovom “buď”, je láska základným zákonom sveta. A pretože je láska tvorivý princíp, sme aj my ľudia- každý jednotlivec osobne láskou vymyslení, vytúžení, stvorení. Lebo nie my sme sa navrhli, nie my sme sa postavili do tohto času a na toto miesto, nie my sme sa vybavili týmito silami a slabosťami.
Keď sme teda vo svojom bytí a schopnostiach určení láskou, budeme len potom šťastní, len potom sa naplní naša životná úloha, keď sa budeme zhodovať s naším najvnútornejším bytostným zákonom, s láskou, a tým aj so zmyslom celku sveta, teda s Božím úmyslom.
Aj keď ostávajú harmonické skúsenosti takého šťastia zväčša v skrytosti, tým zjavnejší, dokázateľnejší, viditeľnejší je ich protiklad: nešťastie tých, ktorí sa láske vzpierajú.
MAX RÖSSLER
Pridaj komentár