Vyšli na strechu a cez povalu spustili ochrnutého na lôžku priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.”
Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň a choď?“ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
Zákonníci a farizeji si mysleli, že to sú prázdne slová, ktoré Pán Ježiš povedal ochrnutému: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.” Na ich pochybnosť o jeho moci odpúšťať ľuďom hriechy odpovedal zázračným uzdravením ochrnutého. Ten sa pred nimi na prekvapenie mnohých postavil na nohy a podľa pokynov si zobral svoje lôžko a pobral sa domov. Od radosti velebil Boha.
Ježišove slová nikdy neboli prázdne, vyslovené len tak. Pripomeňme si čo povedal apoštol Peter: “Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.” A v srdci mám uchovávané slová stotníka: “Povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.” Stotníkova viera predčila všetkých v Izraeli. Ja viem, že ty si dobrý človek a tvoje slovo uzdraví môjho sluhu. A tak sa aj stalo. V stotníkovom dome zavládla radosť a veselosť.
Čo si myslíš Ty o Ježišových slovách? Veríš všetkému čo povedal a prisľúbil? Ja, áno.
Pred niekoľkými rokmi som pracoval ako nemocničný kňaz v Brezne. Ťažko chorému pacientovi v strednom veku (do štyridsiatky), ktorý ležal na lôžku a mal aspoň päť rôznych vývodov zo svojho tela, som povedal: ak teraz prijmeš sviatosti Cirkvi s vierou, Pán Ježiš ťa uzdraví. To hovoríte vážne, spýtal sa ma. S odvahou som mu povedal: Áno, a ty skutočne veríš, že to Pán Ježiš pre teba urobí. Pokýval hlavou. Tak ideme do toho. Prijal sviatosti: svätú spoveď, pomazanie chorých a Eucharistiu. Modlil som sa k Pánovi za jeho uzdravenie. Pri všetkom som mu pomáhal a tešil som sa ako malý chlapec. Z jeho strany to bolo veľmi úprimné, reálne stretnutie s Bohom na lôžku bolesti.
A on sa skutočne z toho dostal. O dva dni už chodil po izbe na jednotke intenzívnej starostlivosti. Na tretí deň ma volali do nemocnice na tú istú izbu k inému pacientovi. Ako som sa modlil za chorého pri jeho posteli, prišiel ku mne ten uzdravený, oslobodený od hriechov, chvíľu pozeral na toho chorého, ku ktorému ma zavolali a potom mi takto povedal: čo ťa k nemu nezavolali skôr, určite by si ho postavil na nohy. Začal som mu všetko vysvetľovať, že ako to v skutočnosti je. Ja nie som ten, kto ťa postavil na nohy. To urobil Ježiš. Na mňa zabudni, ale nikdy nezabudni na neho. Rozumel si. Nerob to opačne, prosím ťa. Dobre, odpovedal mi. Ako odídeš z tejto nemocnice, čo urob ako prvé: “choď do kostola a poďakuj sa Pánovi Ježišovi, že ti vrátil zdravie a dobrú náladu. Nie všetci chorí sú uzdravení ako ty. Pán ti vrátil zdravie, lebo chcel. Rob pokánie za svoje hriechy a prijímaj sviatosti Cirkvi.
O päť mesiacov som ho videl znovu v nemocnici na lôžku. Zastavil som sa pri ňom a spýtal som sa ho, že s čím má zase problémy. Nebolo to až také vážne ako predtým. A bol si v kostole, ako som ti prikázal, ale povedz pravdu, neklam. No dobre, išiel som len okolo kostola, do vnútra som nevstúpil. Cením si na tebe to, že si úprimný, ale mal si tam ísť. Dal som mu najavo, že ma sklamal a odišiel som domov. Na druhý deň ma volali do nemocnice k zomierajúcemu pacientovi a tak som sa ponáhľal, aby som prišiel včas. Vstúpil som do izby. Okolo pacienta bolo celá rodina. Predstavil som sa a poprosil som ich, aby ma pustili bližšie k otcovi. Ich otec bol vo vážnom stave. Začal som sa modliť. Nikto z rodiny sa ku mne nahlas nepridal, neotvárali ústa. Možno, že sa im nechcelo modliť alebo boli neveriaci. Nepýtal som sa ich. Počul som však nejaký hlas muža – pacienta, ktorý ležal vedľa na lôžku a modlil sa so mnou. Pre množstvo ľudí som ho však nevidel. Po hodine tento pacient zomrel, ale v pokoji predtým prijal sviatosti Cirkvi. Skôr ako som odišiel z izby, chcel som vidieť toho pacienta, ktorý sa pripojil k mojej modlitbe. A viete kto to bol? Ten ktorého Pán z vážneho stavu pred piatimi mesiacmi uzdravil. Vyšiel so mnou von z izby a hovoril mi: že, keď tohto pacienta priviezli do nemocnice a dali ho s ním na izbu, videl, že je s ním už zle. Rodina sa zhromaždila okolo neho. A tak som im povedal, hovorí mi. Čo tu stojíte, nevidíte, že potrebuje kňaza. Ja poznám jedného, ten sem príde hneď ako ho zavoláte. Je to môj kamarát. Sestričky vám dajú na neho číslo. Choďte, hneď volajte, aby nebolo neskoro. A poslúchli ho. Ak by on nebol na tej izbe, tak ten pacient by zomrel bez sviatostí. Pán ho použil na takúto dobrú vec.
Ježiš je stále s nami na zemi. Nevidíme ho vo fyzickej podobe, ale je tu. S ním je tu aj Jeho moc a dal ju ľuďom, robotníkom, aby pracovali pre Neho a Jeho žatvu.
„Prijmite Ducha Svätého.Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Slová kňazov v spovedniciach nie sú prázdne. To Pán Ježiš rozhrešuje a odpúšťa hriechy. Mnohí kňazi a laici sú aj v našich časoch svedkami uzdravení z rôznych telesných a psychických chorôb. To neuzdravujú ľudia, ale Pán. Oni sú len svedkami.
Viera v Boha je merítkom uzdravenia človeka. Viera bez pochybovania. To je moja skúsenosť. Ježiš od nás očakáva, že k nemu prídeme s vierou. Mnohí ľudia však uzdravení nebudú, lebo Boh má s nimi iný plán. Niekedy sú vyvolení k tomu, aby trpeli na Božiu slávu a tí budú uzdravení v okamžiku, ktorý pre nich predurčil Boh.
Ježišova uzdravujúca sila nie je viazaná na určité miesto, ale môže preniknúť kamkoľvek. Môžete sa preto modliť za všetkých ľudí, za svojich rodinných príslušníkov doma, za ľudí, ktorí ležia v nemocnici alebo sú niekde ďaleko v zahraničí.
No najväčšia radosť medzi obyvateľmi neba zavládne vždy vtedy, keď sa na zemi nájde stratená ovečka. Keď sa hriešnik obráti a začne robiť pokánie. Modlitba za obrátenie hriešnikov je najmilšia Pánovi a vždy jej veľmi rád vyhovie.
Na zemi sú rôzne spoločenstvá, kde akože prevláda charizma uzdravovania. Ľudia sú tam svedkami mnohých zázračných uzdravení. Buďme opatrní, lebo nie všetky uzdravenia sú od Pána. Tým nechcem všetko spochybniť, ale buďme v tom opatrní. Neverte každému duchu. Pán Ježiš nás na to upozorňoval. Strom poznať podľa ovocia.
My máme sviatosti Cirkvi. Vo svätom prijímaní prichádza do nášho srdca Ježiš, dotknime sa Ho vo svojom srdci s vierou a láskou. Toto môžeme praktizovať každý deň. V duchu vztiahni svoju ruku a dotkni sa Jeho šiat a ver, že Jeho uzdravujúca sila prúdi do všetkých zákutí tvojho tela. Amen.
Pridaj komentár