K Ježišovi pristúpili veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba; či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: „Z neba,“ povie nám: „Prečo ste mu teda neuverili?“ Ale ak povieme: „Od ľudí,“ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“ Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Akou mocou toto robíš? Ak si ty Mesiáš povedz nám to otvorene! Znovu a znovu sa ho na niečo vypytovali, hoci už mali dosť dôkazov, aby aj sami na to prišli kto je a uverili v neho. Oni však netúžili po pravde. Nepristupovali k Ježišovi s vierou a s dobrou vôľou.
Čo stojí vypytovanie, ak ho chceme len vyvracať? K viere sa neprichádza cestou nekonečných dišpút.
Mal by si aj ty nejakú otázku na Pána Ježiša. Určite áno. Ak by sme však videli Pána Ježiša pred sebou v oslávenom tele, ako apoštoli, z počiatku by sme boli z úžasu ako nemí, no po čase by sme sa snáď aj zmohli na nejaké slovo. Jeden z nich, apoštol Tomáš, nebol pri prvom zjavení Zmŕtvychvstalého a chcel potvrdenie pre svoju vieru a keď ho dostal, jazyk sa mu najprv zasekol, no potom s trasúcim hlasom a zo slzami v očiach povedal: Pán môj a Boh môj. Vidieť Ježiša v oslávenom tele je niečo úplne iné, ako ho videli pred tým jeho súčasníci. Preto si voči nemu aj veľa dovoľovali. Mnohí ho totiž považovali iba za človeka. My sme už trošku v inej pozícii. Máme v tom jasnejšie. Ďakujme za dar viery, ktorí sme si inak nijak nezaslúžili. Ale aj dnes nie všetci veria a majú podobné otázky, len aby Kristových nasledovníkov mohli podchytiť v reči a tak si ospravedlniť svoje svetské zmýšľanie a skutky. Pán Ježiš pochybujúcich a neveriacich ľudí neurážal, láska všetko vydrží, znesie, ale snažil sa ich vhodnou proti otázkou priviesť k správnemu zmýšľaniu. Napr. keď povedal: Čí obraz je na tom peniazi? Odpovedali, cisárov! Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. Keď to počuli, zamysleli sa nad jeho odpoveďou a s údivom odišli preč. Na čas mu dali pokoj. Alebo: Kto z vás je bez hriechu, nech hodí prví do nej kameň. Zohol sa a prstom písal po zemi. Zostali tam po nich len kamene.
Ak človek svoju vieru navonok neskrýva, tiež musí čeliť mnohým otázkam. Nájsť správnu odpoveď nie je vždy jednoduché. Mojou takou osobnou skúsenosťou je, že keď som hneď nevedel odpovedať na niektoré otázky, mlčal som alebo som povedal pravdu, že neviem, no po čase uvažovania som na to prišiel ako som mal odpovedať. Zapamätal som si to a bol som o niečo múdrejší. Celý život sa učíme. Okrem iného sa môžeme niekoho skúsenejšieho aj spýtať. Dôležité je však, aby sme nestratili vieru a nevychladla v nás láska. Iba ten kto vytrvá do konca bude spasený.
My vieme odkiaľ mal a má Ježiš moc. Najväčším dôkazom jeho Božskej moci a zároveň podstatou našej viery je jeho Zmŕtvychvstanie. Ak by Kristus nebol vstal zmŕtvych, naša viera by bola márna a márne by bolo aj naše hlásanie.
Hoci teraz prežívame čas Adventu, ako každý rok a budeme o chvíľu oslavovať sviatky Narodenia Pána, našou najväčšou túžbou by malo byť očakávanie Pánovho druhého príchodu na túto zem. Príde s tou istou Božskou mocou a v sláve. Budú ho sprevádzať anjeli a svätí. Marana tha! Príď, Pane Ježišu! Pán je blízko. Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.
Pridaj komentár