Guadalupe je miesto – vrch Tepeyac v Mexiku; poznáte odtiaľ krásne svedectvo viery a množstvo zázračných obrátení; je toho viac na čítanie, ale oplatí sa;
KTO JE TO TÁ VÝNIMOČNÁ KAZATEĽKA – MÁRIA. JEJ ČISTÉ SRDCE PRITIAHNE SRDCE KAŽDÉHO DIEŤAŤA.
Komu sa zjavila Panna Mária? 57 ročnému Juan Diegovi;
Kedy? V sobotu ráno 9. decembra 1531 (pred 480 rokmi) ;
Kto to bol Juan Diego? Chudobný sedliak. Zo svojou manželkou býval v malom hlinenom domčeku, pokrytom kukuričným kôrovím, ktorý mal len jednu miestnosť. Mal malé poľnohospodárstvo, plietol rohožky z trstiny, ktorú rezal v blízkom jazere a zhotovoval nábytok. Mal priateľskú a zdržanlivú povahu. Skromnosť bola jeho najvýraznejšou cnosťou.
Jeho duchovný život pred zjavením. V roku 1525 spolu zo svojou manželkou, len dva roky po príchode prvých františkánov do Mexika, bol sviatosťou krstu prijatý do Cirkvi a stal sa Božím dieťaťom. Dostal meno Juan Diego a jeho žena Mária Lucia. V novom náboženstve našiel útechu a vyznával ho s hlbokou zbožnosťou. Aby sa z manželkou mohol zúčastniť na svätých omšiach, museli prekonávať dlhé vzdialenosti pešo. Z domu vyrážali ešte pred brieždením, za svitania, lebo misionári zdôrazňovali, že je dôležité, aby boli na mieste včas, pred začiatkom omše. Prijali sviatosti a získali ďalšiu výuku vo viere.
Od roku 1529 vdovec. Život Juana Diega plynul pokojne, bez zvláštnych udalostí, až kým mu náhle nezomrela manželka Mária Lucia. Mal vtedy 55 rokov. Presťahoval sa, aby bol bližšie k svojmu strýkovi, čo malo aj tú výhodu, že mal do kostola len deväť míľ.
Zdroj: modlitba.sk
Čo mu povedala Panna Mária pri prvom stretnutí v tú sobotu? Juan Diego išiel na svätú omšu. Musel prejsť niekoľko kilometrov pešo. Keď došiel na vršok Tepeyac počul ženský hlas a svoje meno. Najprv ho dvakrát oslovila: “Juanito! – Juan Diegito”; “Juanito, synček môj milý, kam ideš?” “Šlachetná pani,” odpovedal šeptom, “idem na svätú omšu do kostola v Tlatilolco.” “So súhlasným úsmevom pani pokračovala: “Milý synček, som večná, Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, skrz ktorého všetko žije, Pána všetkého, ktorý je Pánom Neba i Zeme. Je mojím vrúcnym želaním, aby mi tu postavili chrám, kde budem ľuďom preukazovať svoju lásku a zľutovanie, kde nájdu moju pomoc a ochranu. Som milosrdná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, čo ma milujú, volajú ku mne a dôverujú mi. Tam chcem vyslyšať vaše náreky a starosti. Tam chcem zmierniť a zahojiť vaše biedy, vaše nešťastia.”
“Aby som mohla uskutočniť svoj zámer, choď do domu biskupa v meste Mexiko, povedz mu, že ja ťa k nemu posielam a mojím želaním je, aby sa tu postavil dom Boží. Vyrozprávaj mu, čo si videl a počul. Odvďačím sa ti za všetko, keď starostlivo vykonáš, o čo som ťa prosila. Teraz, syn môj, keď si vypočul moje slová, choď a urob všetko ako treba.”
Stretnutie s prvým biskupom Mexika. Biskupom bol františkán Juan de Zummaraga, ktorý viedol katolícke misie medzi indiánskymi Aztékmi. Pokrstený domorodec Juan Diego poslušný Panne Márii skutočne navštívil tohoto biskupa a povedal mu, o zjavení Panne Márii ktoré mal a že má pre neho od nej odkaz, aby na pahorku Tepeyac postavili dom Boží. Biskup však zapochyboval. Povedal mu, aby prišiel niekedy na budúce keď bude mať viac času a pokynul mu, že môže odísť. Juan Diego sa zdvihol ako dobitý. Uvedomil si, že ako posol zlyhal. Hoci to viac- menej očakával, aj tak ním otriasla biskupova nedôvera.
Pokorné srdce služobníka Božieho? S ťažkým srdcom sa vliekol mestom a dlhou hrádzou späť k pahorku Tepeyac. Znovu tam uvidel Pannu Máriu a povedal jej, že otec biskup mu neuveril a prosil ju, aby si na odovzdanie svojho posolstvo vybrala niekoho významnejšieho ako je on. Niekoho, kto je všeobecne známy a vážený, aby sa tak splnilo jej želanie. Ja som len obyčajný, jednoduchý sedliak. A Ty, Panovnica moja, si ma poslala na miesto, kde si ma veľmi nevážia. Odpusť mi, že som Ťa sklamal a že som zlyhal v tomto poslaní.
Panna Mária upevňuje jeho povolanie a vyvolenie? “Milý synu, vedz, že mám veľa služobníkov a poslov, po ktorých by som mohla poslať posolstvo. Ale ty máš byť tým, kto toto poslanie vykoná, ty ho sprostredkuješ a pomôžeš splniť moje želanie. Preto ťa prosím, aby si zajtra (v nedeľu 10. 12. 1531) opäť šiel k biskupovi. Hovor s ním v mojom mene a oznám mu celkom jasne, aby pochopil môj príkaz, že ho žiadam, aby vybudoval dom Boží. Zopakuj mu, že som to ja osobne, večná Panna Mária, Matka Božia, ktorá ťa posiela.”
Druhý krát u biskupa. Diego sa vrhol pred biskupom na kolená a opakoval posolstvo Panej tak vrúcne, ako len bol schopný. Citové pohnutie ho celkom premohlo. Z očú sa mu liali slzy a hlas mu od zápalu preskakoval, keď so zdvihnutými zopätými rukami prosil, aby splnil žiadosť Panej. Otec biskup bol týmto správaním vyvedený z rovnováhy. Začal mu klásť otázky ohľadom zjavenia Panny Márie. Ale, aby mal úplnú istotu, že domorodec hovorí pravdu, povedal, že by potreboval niečo presvedčivejšie, niečo ako znamenie z neba. Nebude predsa stavať niekde kostol na základe nedokázanej výpovede jediného Indiána. Keď to Juan Diego počul, prevalila sa ním vlna nádeje. So zápalom sa opýtal otca biskupa: “Seňor, aké znamenie si želáte? Hneď tam pôjdem a Paniu neba, ktorá ma poslala, o to požiadam.” Biskupa táto odpoveď zarazila. Najprv zaváhal, potom povedal, že ponechá údajnému videniu, aké znamenie chce podať. Keď Diego opustil biskupskú rezidenciu, biskup posla za ním špehov, aby ho sledovali kam pôjde a s kým sa bude rozprávať. Zrazu im však na vŕšku zmizol z očí a stratil sa.
V pondelok 11. decembra má dostať žiadané znamenie? Kvôli svojmu strýkovi, ktorého doma našiel ťažko chorého, zmeškal stretnutie s milou Paňou. Celú noc z nedele na pondelok a nasledujúci deň presedel Juan Diego so zarmúteným srdcom pri lôžku svojho strýka. Obsluhoval ho a pomáhal mu ako vedel. Milá Pani iste pochopí a uzná, že nemohol prísť na Tepeyac.
Zjavenie Panny Márie v utorok 12. decembra. Panna Mária mu v tento deň povedala slová, ktoré znejú a budú znieť po stáročia, slová ktoré by mali pohnúť milióny dietok, aby sa vrhli do jej milosrdného náručia: “Nič by ťa nemalo zastrašiť, nič by ťa nemalo zarmútiť, nič by nemalo tvoju tvár a srdce zahaliť smútkom. Neboj sa tejto, ani ďalších chorôb, starostí, či bolesti. Nie som tu ja, tvoja Matka? Či nei si tu v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som zdrojom tvojej radosti? Nie si pod mojím plášťom, v mojom náručí? Potrebuješ ešte viac ako toto? Usmievajúc sa naň, pokračovala. “Neznepokojuj sa pre chorobu svojho strýka, nezomrie na ňu. Práve teraz, v tomto okamihu sa uzdravil.”
Tieto jej slová sú osobným posolstvom jej vrúcnej lásky a materinskej starostlivosti, ktorá je určená každému z nás, bez ohľadu na to, akého sme náboženstva, farby, rasy alebo triedy.
Juan Diego chce ísť zo žiadaným znamením k biskupovi. Panna Mária mu v ten deň (12. 12.) povedala: “Vystúp na vrchol Tepeyacu, na miesto, kde si ma predtým videl. Nájdeš tam rásť veľa kvetov. Natrhaj, starostlivo ich nazbieraj toľko, koľko len vládzeš a dones mi ich sem. Poponáhľal sa na vŕšok. Keď naň vystúpil, ostal zarazene stáť. Prekvapilo ho množstvo jagajúcich sa kvetov, vrátane vzácnych kastílskych ruží, ináč iba zvlášť pestovaných. Predtým tam neboli. Teraz zrazu kvitli mimo sezóny zo zmrznutej skalistej pôde, na ktorej ináč rástli len bodliaky, kaktusy a mezquitové kríky. Vzácna vôňa mu pripadala ako rajská.
TIETO KVETY SÚ ZNAMENÍM. Vystrel svoj plášť ako zásteru a naplnil ju sviežimi kvetmi rozličných farieb. Potom zostupoval k miestu, kde ho čakala Panna Mária. Keď jej ukázal kvety, vlastnou rukou ich upravila a povedala mu: “Synček môj tieto pestré kvety sú znamením, ktoré prinesieš biskupovi. Povedz mu, že z nich má spoznať moju vôľu, ktorú má splniť. Si mojím poslom, ktorý si zaslúži plnú dôveru. Svoj plášť neotváraj, jeho obsah ukáž až v biskupovej prítomnosti. Potom mu všetko porozprávaj. Povedz mu, ako som ťa poslala na vŕšok, kde si našiel kvety v prehojnej miere, čakajúce, aby ich niekto natrhal. Vylíč mu všetko, čo si tu videl a počul. To ho povzbudí vyhovieť môjmu želaniu, aby tu postavil chrám.” Na znamenie že porozumel, prikývol, pritískajúc okraje plášťa opatrne na hruď, aby nežné kvety nerozmliaždil. Úctivo sa uklonil a pobral sa k otcovi biskupovi.
Tretí krát u otca biskupa? “Vaša Excelencia,” povedal Juan Diego, “uposlúchol som váš príkaz. Dnes skoro (12. decembra) ráno mi Kráľovná neba povedala, že sem mám prísť ešte raz a hovoriť s vami o tom znamení, čo požadujete. Povedala mi, aby som vystúpil na vŕšok, tam, kde som ju predtým videl a natrhal kvety, ktoré tam rastú. Vedel som celkom iste, že tam na vŕšku nemôžu rásť žiadne kvety, a obzvlášť nie v tejto ročnej dobe, avšak nezapochyboval som o jej slovách. Keď som vyšiel hore, bol som udivený, keď som uvidel tie krásne kvety a na nich ligotajúce sa kvapky rosy. Natrhal som ich toľko, koľko som vládal uniesť a zaniesol ich naspäť k Panej. Upravila ich vlastnými rukami a vložila späť do môjho plášťa, aby som ich doniesol. Tu sú. Pozrite a vezmite si ich.” Po týchto slovách Juan Diego uvoľnil svoj plášť a kvety, medzi nimi aj kastilské pestované ruže, padli na zem, vydávajúc omamnú vôňu.
NA JEHO PLÁŠTI SA OBJAVÍ OBRAZ! Otec biskup Zumarrága sa na ruže na zemi chvíľu bez slov uprene pozeral. Nevychádzajúc z úžasu, preniesol pohľad na plášť a v tom okamihu zbadal na ňom nádherný obraz Matky Božej. Oči všetkých prítomných osôb ľpeli na žiarivý obraz. Nato padli všetci s úctou a poklonou na kolená. Zmätený Juan Diego videl, že zmeravene hľadia na jedno mioesto. V tom aj on zbadal pred sebou obraz Panny, tej z vŕšku Tepeyac. Oči mu žiarili od údivu. Prišla osobne, aby dala biskupovi nezvratné znamenie, zázračný viditeľný výraz svojej prítomnosti.
Tieto skutočnosti presvedčili otca biskupa a na určenom mieste dal najprv postaviť kaplnku, kým vypracujú projekt na skutočne dôstojný chrám.
Bolo povznášajúcim zážitkom vnímať mlčiacu nádheru svätého obrazu. Nevýslovne jemné črty krásneho mladého dievčaťa s olivovou pokožkou, s kvitnúcimi lícami a tmavohnedými vlasmi. Pokorne sklopené oči boli také výrazné, ako by boli živé. Oblečený mala ružový odev, na ňom jemné, zlatom pretkávané čipky vyberaných kvetových vzorov. Zeleno-modrý plášť ju pokrýval od hlavy až k pätám. Vyžarujúca krása osobnosti, spätá s aurou jej nadprirodzenej prítomnosti uchvacuje nespočetné milióny pútnikov až po dnešné časy.
Vďaka Ti Mária, že nás tak miluješ a vedieš nás k svojmu Synovi. Tvojmu srdcu je blízky každý národ i rasa. Ďakujeme Ti za toto zjavenie v Mexiku.
Pridaj komentár