V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária sa chcela stretnúť s Alžbetou, vidieť ju, podeliť sa s ňou o radosť a pomôcť jej ak bude treba. Riešila to tak, že si obliekla jednoduché, pohodlné šaty na dlhšiu cestu a kráčala k Alžbete. Možno, že sa nejaký čas cesty aj viezla. Z domu odišla nadšená po rozhovore s anjelom. Rozhodla som sa správne, hovorila si v Duchu.
V súčasnosti stretnutie s človekom, s ktorým sa chcem stretnúť, riešim najskôr cez mobilnú sieť. Dnes sú mnohí ľudia zaneprázdnení prácou a inými aktivitami. Stretnutia s nimi treba vopred dohodnúť. Iné je keď o tom človeku viem napr. kde pracuje a mám istotu, že ho tam v tom čase zastihnem, tak tam jednoducho idem. Veľmi krásne sú tkzv. “náhodné stretnutia,” s ľuďmi ktorými sme sa už dlhšie nevideli, pričom máme k sebe veľmi blízko. Vždy si máme čo povedať.
Celé evanjelium je o stretávaní sa ľuďmi. Pán Ježiš bol skoro stále medzi ľuďmi, komunikoval s nimi, učil ich a aj im pomáhal. Navzájom sa veľmi potrebujeme a to zo svojimi povahami, darmi, šťastím, šikovnosťou, s našou chudobou, bohatstvom…
No niekedy veľmi chceme dokázať, že skoro všetko zvládneme aj sami. Každý si chce urobiť svoju vlastnú vec, podľa seba, ako to práve v danej chvíli vníma. To nikomu neberiem. Ale nezabúdajme, že sme povolaní aj k tomu, aby sme spoločne urobili nádhernú vec. Potrebujeme spoločenstvo, potrebujeme jeden druhého. Ak si niekto myslí, že nie, tak sa z neho stane čudák a veľký kritik všetkého aj dobrého.
Ak niekoho miluješ, dáš mu pocítiť, že je pre teba vzácny, dôležitý. Áno. Správne chápeš život. Bez lásky sa len ťažko pohneme z miesta. Hovorím o láske, ktorá prichádza z hora. Láska, ktorá nevedie k hriechu. O nej píše apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom, konkrétne v 13. kapitole.
Mária sa ponáhľala a tešila sa, že uvidí Alžbetu. Jej srdce bolo skrz na skrz naplnené Láskou z hora. Chápala dôležitosť chvíle pre celý národ. Láska prehovorila a srdcia žien aj detí sa navzájom zjednotili. Neskôr Simeon Márii povedal, že jej dieťa je dôležité pre celý svet. Svetlo na osvietenie pohanov.
Celý môj život je objavovanie toho, ako budem žiť to, čím som. A nie som sám. Patrím do rodiny, cirkvi, sveta, do spoločenstva.
Čím som – som Božie dieťa. Aj Ty si Božie dieťa. Si milovaná dcérka, si milovaný syn. Aj keď sa osobne nepoznáme, sme rodina. Som hrdý na svojho Boha a na svoju rodinu. A verím, že aj Ty. Jeden človek ťa na svete určite miluje, ale teba nemiluje len jeden človek, ale všetci z veľkej rodiny. Láska mojej rodiny je balzamom na moju dušu. Aj dnes som sa z mnohými stretol a pomáha nám to rásť vo viere.
Všetci sme povolaní rásť, až kým neskončí náš čas tu na zemi. Naše vzájomné stretnutia, mnohé z vnuknutia, nám k tomu majú dopomáhať. Amen.
Vstupné dvere do našej rodiny sú stále otvorené. Ktokoľvek a kedykoľvek nás môže navštíviť a stretnúť sa s nami.
Pridaj komentár