Modlitba je dobrá a potrebná, ale Boh od nás očakáva, že nebudeme len sedieť. Citlivý návrh vášmu kňazovi môže byť práve to, čo je treba urobiť, dajte však pozor, aby to bol skutočne návrh, a nie sťažnosť.
Každá kázeň trvá približne 10 minút. každá kázeň by mala mať základ v čítaniach toho dňa. Niekedy sa to dá urobiť hravo, niekedy ťažšie. V skutočnosti je celkom ľahké nájsť aspoň v jednom čítaní niečo, čo nás privedie k apologetike. Pod apologetickou kázňou rozumieme kázeň, ktorá jasne a rázne vysvetlí niektoré aspekty viery. Myslím tým dramatickú a na katolícke štandardy dlhú kázeň. Naši protestantskí priatelia, aspoň teda mnohí z nich, sú zvyknutí sedieť ticho počas kázne, ktorá trvá aj hodinu, prípadne ešte dlhšie. Priemerný katolík strávi týždenne v kostole 45 minút. Mnoho evanjelikálov a fundamentalistov a aj menšia časť protestantov z “hlavných” denominácií strávi v kostole viac ako 4 hod.v týždni.
Nežiadam teraz, aby sme skočili zo 45 min. na 4 hodiny.Nežiadam zázraky. Žiadam iba, aby sme v kostole strávili 50 min.- rozdiel tvorí kázeň, ktorá netrvá 10 min, ale 20 min.
Samozrejme, že na dĺžke kázne nezáleží až tak, ako na jej obsahu. Ľudia v laviciach chcú počúvať veci podstatné a podané dramaticky. Tieto dve veci idú spoločne. Pod dramatickým podaním však nemyslím teatrálne či afektované. Ak sa rozoberajú veci podstatné, dramatickosť je obsiahnutá v samotnom materiáli. Je však vhodné vopred upozorniť na nadchádzajúcu tému. Takto nejako by sa to mohlo rozbehnúť:
Tento týždeň oznámi kňaz na omši, že v kázni na budúci týždeň sa bude zaoberať obvinením katolíkov, že uctievajú sochy. Zameria sa na Exodus 20, 4- predpokladajme, že to je jedno z čítaní- a na obvinenie, že uctievanie obrazov sa rovná modloslužbe. Vyzve všetkých, aby si priniesli Bibliu, lebo bude prechádzať po jednotlivých veršoch. Poviete si: fajn, dobrý plán. Ale robí sa to takto?
Ponúkam ako dôkaz prípad kňaza zo stredozápadnej diecézy. Chce ostať v anonymite, takže mi musíte veriť, že skutočne existuje. Keď ho preložili do novej farnosti, zistil, že pomaly, ale vytrvalo klesá účasť na omšiach.
Jeho prvou témou bol krst. Začal 5-týždňovú sériu 20-min. kázní, čítanie prvého týždňa bolo o krste Ježiša Jánom Krstiteľom. Potom v priebehu série rozobral krst a dedičný hriech, vysvetlil nevyhnutnosť krstu, spôsob vysluhovania krstu, vyvrátil obvinenie, že platný je iba krst ponorením. Potom pokračoval ďalšími témami. Niektoré sa zmestili do jednej kázne, na iné potreboval kázní niekoľko. A bol svedkom ohromujúceho úspechu. Keď prišiel do farnosti, zúčastňovalo sa na jeho poludňajšej omši okolo 200 ľudí. Iba po 6 mesiacoch vzrástol tento počet na 500 ľudí každý týždeň a v kostole si už nebolo kde sadnúť.
Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa úspech tohto kňaza zopakoval v každej farnosti, na každej omši.
Pridaj komentár