„Chcel by som sa vedieť modliť!“ Kto cíti v sebe túto túžbu, má dôvod ďakovať Bohu, lebo ona pochádza len od Neho. A predsa sa musí pýtať na pohnútky. Čo sa tým myslí, urobí zrejmým dávna udalosť.
V horách Vogézy vo Francúzku žilo kedysi mnoho pustovníkov. Jeden z nich žil v chýre svätosti. Mladí ľudia z okolia ho často prosili, aby ich vzal k sebe a aby ich naučil modliť sa. Ale všetci dostali rovnako zápornú odpoveď. Okrem jedného. Krátko po smrti svojho učiteľa povedal sám dôvod.
Ako 18- ročný som sa mu predstavil a prosil som ho, aby som mohol pri ňom zostať. Na jeho otázku: „Prečo?“ som odpovedal: “Lebo by som sa chcel naučiť modliť.“
„A prečo sa chceš naučiť modliť?“
„Lebo je to najväčšia veda.“
„Rád by som ťa prijal, ale nemôžem,“ odpovedal smutne.
Po troch rokoch som ho navštívil znova. Prijal ma srdečne ako otec a dal mi znova otázku:
“Prečo sa chceš naučiť modliť?“
„Aby som sa stal svätcom.“
Teraz som bol presvedčený, že ma prijme. Či to nebola najvyššia pohnútka, o akej sa dá myslieť?
Ale on mi dal znova odmietavú odpoveď a ja som ho hlboko sklamaný opustil.
Znova som sa pustil do práce na poli. no viac ako predtým ma trápia túžba po modlitbe. Keď som pomyslel na toho, čo tam hore tak dôverne žil so svojím Bohom, bola moja túžba ešte silnejšia. V jednu vianočnú noc som sa náhle zdvihol. Upevnila sa vo mne istota, že tentoraz ma prijme. Keď som prišiel, práve sa modlil a nepočul ma. Čakal som dlho, moja netrpezlivosť rástla. Keď sa obrátil, zdalo sa, že ho moja prítomnosť neudivuje. Bez toho, aby som mu dal čas na otázku, ujal som sa slova:
„Chcel by som sa naučiť modliť, lebo by som chcel nájsť Boha.“
Tu ma objal.
Rob to, čo dokážeš a modli sa za to, čo nedokážeš- a Boh dá, aby si to dokázal.
sv. Augustín
Pridaj komentár