Schopnosti a talent nie sú rozhodujúcimi predpokladmi na to, aby človek dosiahol dobré výsledky.
Človek, ktorý má iba “obyčajné dary,” ale je ochotný usilovne pracovať, môže sa v živote dostať ďalej ako ten, kto je viac talentovaný, ale nechce alebo nie je schopný svoju prednosť využiť. Talentované osoby príliš často z čírej lenivosti premrhajú svoj talent. Získavajú veci tak jednoducho a tak ľahko, že sa nikdy nenaučia vynakladať nijaké úsilie a preto po nich niektoré veci zostávajú aj nedokončené.
Veľký Einstein vraj zvykol hovorievať: Talent, nadanie je 10% a úsilie, vynaložená námaha je 90%. Teda človek sa snahou, usilovnou prácou dopracuje k tomu, čo v nadaní dostal akoby len v náznakoch. A mnohí sa skutočne veľa snažia a dokážu takmer zázračné veci. Pozrite len na športovcov. Pre úspech v celosvetovom merítku nabehajú tisíce kilometrov, nadvíhajú sa množstva železa nad hlavu a ak uspejú sú hrdí na medailu, ktorá zdobí ich krk a hruď. Často takémuto cieľu obetujú zdravie, rodinný život, osobné zázemie.
Z evanjelia poznáme príbeh o talentoch. Pán Ježiš každému z nás dal určité talenty a odcestoval. Nedal nám všetkým rovnako, ale to nie je na našu škodu. On nás najlepšie pozná a vie čoho sme schopní a na čo máme. Keď sa vráti, bude od nás vyžadovať svoje talenty a aj niečo navyše. Čo to znamená? Nemáme zostať “sedieť” na vavrínoch alebo “fňukať” niekde v jarku. Úspech, neúspech. Bohatstvo, chudoba. Víťazstvo, prehra. Manželstvo, rozvod. Čistota, hriech. Treba sa nad to povzniesť a kráčať ďalej. Boh má s nami svoj plán. Aj keď si toľko krát zhrešil, Boh ti neodňal talent, talenty, ktoré ti pre život dal. Môže to však urobiť. Preto, kým máme čas robme pokánie za svoje hriechy. Nech nás ani len nenapadne povedať: Veď ja verím a to mi stačí. Alebo, veď chodím v nedeľu do kostola. Pred smrťou sa z toho vyspovedám. Nie! Nehovorme tak, prosím. Viera bez skutkov je mŕtva. A ak aj cez deň alebo v nedeľu urobíme to, čo sa od nás žiadalo, nemáme sa tým chváliť a hrdiť, ale skôr máme hovoriť: Som len neužitočný sluha, lebo som urobil len to, čo sa mi prikázalo. Namáhajme sa a vynaložme ešte viac námahy ku konaniu dobra. Nasledujme Ježišovo učenie také, aké je. Aj Cirkev učí to isté.
Vynaložme všetko úsilie na to, aby sme k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku.
Tiež sa usilujme upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budeme to robiť, nikdy nepadneme. Tak sa nám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Vdova dala z lásky všetko čo mala. Jej talent sa rozmnožil, teda získala omnoho viac ako dala. Sama si to vtedy ani neuvedomovala, no na Božom súde sa jej to pripočítalo k dobru. Pravá ruka nech nevie čo robí ľavá. Ak dávaš niekomu almužnu, tak to nevytrubuj pred sebou. Ak si sa nešťastne rozviedol, nehľadaj si inú ženu. Podobne rozvedená žena, muža. Muži musia byť verní svojim manželkám a manželky manželom. To čo učí naša Cirkev, tak z toho sú aj dôsledky a keď neposlúchame, tak sú iné dôsledky.
Tí, ktorí sa namáhajú na športoviskách a lámu rekordy, pričom dostanú porušiteľnú medailu a porušiteľný veniec, napodobňujme ich úsilie a námahu v praktickom žití kresťanskej viery, aby sme získali neporušiteľný veniec, ktorý nám môže dať jedine Kristus, náš Pán a Boh. Amen.
Pamätaj, v Božom kráľovstve sa aj snaha cení. A v jednoduchosti je krása.
Pridaj komentár