Raz mi otec biskup v jeho sídle hovoril, že počas jeho 20 ročného pôsobenia v biskupskej službe za ním prišlo už veľmi veľa ľudí, ktorí mu hovorili, že videli Pána Ježiša alebo Pannu Máriu. Vždy ich veľmi rád počúval a vlastne nikoho neodmietol. Boli to rozliční ľudia. Z prosperujúcich rodín, ale aj z tých chudobnejších. Na niektorých z nich bolo vidno, že ich po tomto zážitku sprevádzala obrovská radosť. Nechýbalo im ani zdravé sebavedomie a tiež slzy dojatia. Občas za tým stála aj vypočítavosť a množstvo iných dôvodov, ktoré si ľudia sami vytvorili.
Čo som mal s tým robiť?
Povedal som im len toľko. Ak ste videli Pána Ježiša alebo Pannu Máriu, tak buďte vďační za túto milosť a o to viac máte dôvod hlbšie praktizovať svoju kresťanskú vieru. Nebudeme robiť nejaké unáhlené rozhodnutia v tejto veci. Ak to zjavenie je pravé, ukáže čas. Nechajte si to zatiaľ pre seba. Nikomu o tom nemusíte hovoriť. Myslím, že ako každý človek, aj vy máte vo svojom živote čo naprávať, vylepšovať. Kto z nás môže o sebe povedať, že už je svätý a dokonalý. Aj naďalej nasledujte učenie Ježiša Krista, lebo on povedal, kto vytrvá do konca bude spasený. Čítajte si Sväté Písmo a pristupujte k sviatostiam Cirkvi. V pokore prijmite to, čo vám teraz hovorím a keď tieto súkromné zjavenia budú pokračovať, kedykoľvek môžete prísť ku mne na rozhovor a budeme sa znovu nad tým zamýšľať. Poprosil som ich, aby sa modlili za mňa i za našu diecézu a povzbudil som ich vo viere. Väčšina z nich potom už druhýkrát neprišla. Táto múdra odpoveď otca biskupa ma veľmi potešila.
Čo robiť ak má niekto súkromné zjavenie? V katolíckej Cirkvi je jednoduchý postup. Skôr ako o tom chcete verejne hovoriť, alebo vydávať nejaké svedectvo, oboznámte s tým najprv miestneho kňaza vo farnosti a on vám dá pokyny podľa, ktorých sa treba riadiť. Keď bude treba, kňaz o tom oboznámi otca biskupa. Buďte poslušní. Cirkev živého Boha je stĺpom a oporou pravdy. (1 Tim 3, 15) Ktorá je to Cirkev. Peter, ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu, hovorí Pán Ježiš. Dnešným Petrom je pápež Benedikt XVI. Pán Ježiš v evanjeliu nehovorí, že tvojou smrťou Peter moja Cirkev zanikne alebo, že o niekoľko storočí neskôr budem zakladať svoju Cirkev na iných ľuďoch, lebo táto pôvodná už bude hrozná. Nie. Hovoril však, že brány pekelné ju nepremôžu. Peklo, teda diabol a jeho spoločníci budú proti nej bojovať, ale ju nikdy nepremôžu. V jej dejinách ju už mnohí chceli zraziť na kolená a zničiť, ale tá istá Cirkev tu stále je. Pán Ježiš nechcel, aby ľudia zakladali inú cirkev alebo cirkvi. Pre tvrdosť srdca niektorých ľudí to však dopustil.
Dnes mnohí ľudia hovoria o tom, že videli Krista. Že boli v pekle a potom v nebi alebo opačne a pod. Videli sme to a to. Už mame istú spásu a všetci tí, ktorí nás budú nasledovať a pod. Začnú hovoriť “novými jazykmi,” ktorým nikto nerozumie a nejakou zázračnou mocou sa udejú telesné uzdravenia. Pri modlitbách začnú ľudia padať na zem a všeličo iné. A následkom toho sa vytvárajú rôzne spoločenstvá a Cirkev sa štiepi. Za niektorými týmito vecami je potom aj veľký biznis a vlastne zlý duch. Prosím neberte to ako útok na nejakú osobu, skupinu ľudí, nejaké miesto na zemi alebo cirkev, to nie je mojím zámerom. Mojím zámerom je, aby sme boli veľmi opatrní a neverili hneď každému čo nám kto hovorí alebo čo niekto zázračne koná. Pán Ježiš nás upozorňuje: Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Budú hovoriť, že videli Krista a že tam je Kristus. Tam koná a robí zázraky. Nemáme tomu veriť a ísť tam.
Všetky súkromné zjavenia podliehajú skúmaniu Cirkvi. Niekedy to trvá aj niekoľko rokov, kým pravda vyjde najavo. Treba však byť veľmi trpezlivý a poslušný. Počúvajme hlas Cirkvi. Uznávajme len to, čo uznáva Cirkev. Znamením zdravého spoločenstva vo farnosti je poslušnosť miestnemu kňazovi, ktorý vie o spoločenstve a dáva mu aj svoje kňazské požehnanie. Členovia takéhoto spoločenstva pomáhajú kňazovi vo farnosti a vo všetkom s ním spolupracujú. Ohľadom evanjelizácie by nemali nič podnikať bez jeho vedomia. Ak sa nejaké spoločenstvo dištancuje od farnosti alebo jeho členovia za chrbtom ohovárajú kňaza vo farnosti a podkopávajú jeho autoritu, tak vedzte, že to spoločenstvo nie je vedené dobrým Duchom a radšej od nich dajte prsty preč.
Každý veriaci človek môže vidieť Pána Ježiša na zemi a nemusí byť pritom nikde unesený alebo prenesený. Kde a ako. Potvrdzujú to tieto slová Pána Ježiša:
Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Kazatelia chodia po celom svete, ale nič nevieme o ich súkromnom živote. Majú dosť peňazí, ale keď by ste od nich niečo potrebovali, tak ich nenájdete, lebo vždy bývajú v inom dome alebo evanjelizujú niekde inde. A často sa ľudia boja od nich niečo pýtať, lebo sú obklopený mnohými ľuďmi.
Pána Ježiša môžeme vidieť a prijímať v Eucharistii. Eucharistia je stredobodom každého farského spoločenstva.
Eucharistia je tou základnou mocou a silou našej Cirkvi. Každý druh nášho požehnania a dobrodenia vychádza, pochádza z Eucharistie. Svätá omša je živou, skutočnou oslavou živého Boha. Krstom Cirkev rastie kvantitatívne, ale skrze Eucharistiu Cirkev rastieme kvalitatívne.
Čím častejšie prichádzame k Eucharistickému stolu, tým viac budeme mať záujem stať sa svätými.
Všetko čo potrebujeme vedieť o našej spáse je zapísané vo Svätom Písme. A nasledujme Ježišovo učenie také, aké je. Preto aj Cirkev učí to isté. Cirkev je hlasom doby. My máme právo poslúchať Cirkev a rešpektovať ju.
Dajme si pozor na falošných učiteľov a prorokov. Netvrdím, že všetky súkromné zjavenia sú falošné, ale prijímam len tie, ktoré sú uznané Cirkvou. Žijeme v dobe, v ktorej cirkvi alebo spoločenstvá vznikajú a rastú ako huby po daždi. To je taký paradox. Modlíme sa za jednotu kresťanov a na zemi vznikajú nové cirkvi a spoločenstvá. Je ich už viac ako 42 000 a ešte koľko rôznych siekt. Vodcovia týchto cirkví a spoločenstiev hovoria, že idú podľa Biblie a práve tam sa píše o jednote, o prosbe Pána Ježiša, aby sme boli jedno. Robia praví opak. Niektorí z nich tvrdia, že videli Krista a že im dal nejakú víziu. Iní majú záľubu v napádaní katolíckej Cirkvi. Aj napriek tomu má medzi nami fungovať láska. Možno na spôsob Abraháma a Lóta. Keď ty pôjdeš na pravo, ja pôjdem na ľavo. Zdravé učenie je však iba jedno a v jednoliatom celku. Príde čas, hovorí Pán Ježiš, že ľudia neznesú zdravé učenie a nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši.
V mojej kňazskej službe v nemocnici som sa stretával s ľuďmi z rôznych denominácií a veľmi rád som sa s nimi rozprával. Spolu sme sa modlili a spievali Žalmy. Len s tými, ktorí mali hneď problém s katolíckou Cirkvou, napr. kresťanské spoločenstvo Milosť, svedkovia Jehovovi, spoločná modlitba bola v nedohľadne. Ale dalo sa s nimi aspoň slušne porozprávať a bez nejakých urážok. Ktorýkoľvek učiteľ, ktorý vedie svojich poslucháčov k nenávisti voči iným, nie je od dobrého Ducha. Dnes keď idete do obchodu, tak si môžete vybrať z množstva rozličných jogurtov a ten si kúpiť. Toľko je už na zemi cirkví, že si tiež môžete “vybrať,” kam chcete patriť. Kde sa chcete zaradiť. A niektorým je jedno, že či už niekde prijali krst alebo nie. Znovu sa bez problémov dajú pokrstiť a potom znovu. Iných oslovil, akože lepší prístup, zľahčené podmienky alebo kde sa od nich nič nežiada. A už vôbec žiadna morálka. Pre mňa je to všetko veľmi zvláštne. Kde to tí ľudia všetko vzali. Tú svoju filozofiu. Čo je za tým. Tvrdosť srdca, pýcha alebo obyčajná túžba vyniknúť a mať prvé slovo. Buďme opatrní a k čomu sme dospeli, toho sa držme.
Ak sa chcete na niečo spýtať, tak nám napíšte. Vďaka.
Pridaj komentár