Kresťanská duchovnosť je založená na viere a nie na zážitkoch.

Čo to znamená mať zážitok?

Idete na koncert, na operu, na futbal a pod. Zažili ste tam niečo krásne a veľmi pekné. Videli ste tam vami obľúbené osobnosti a dokonca vám podali aj ruku alebo len prešli vedľa vás. Všade kam idete o tom rozprávate. Toto bol skutočný zážitok.

Ľudia, ktorí prichádzajú v nedeľu na svätú omšu môžu mať aj z toho krásny zážitok. Deti alebo mládežníci tam nádherne spievali. Kňaz mal vynikajúcu kázeň a bolo na ňom vidieť, že to pri oltári prežíval a pod. Ale tento zážitok neurobil nič dobré pre ich život. Stále sa správajú rovnako a žijú starým spôsobom života. Doma alebo v práci sa dokážu veľmi rýchlo nahnevať. Nevedia odpustiť a stále vyslovujú meno Božie nadarmo. Chlapi chodia  do krčmy a opíjajú sa. Mladé  dvojice aj naďalej smilnia. Niektorí manželia podali žiadosť o rozvod. Ohovárania aj naďalej pokračujú a pod.

Mnohí ľudia si myslia, že majú vieru, ale oni majú len zážitky.

A možno, že im ide len o zážitky. A preto vyhľadávajú dobrých kazateľov a majú radi spoločenstva, kde sa furt niečo deje.

Cirkev nie je proti zážitkom. My sme ľudia. A potrebujeme mať aj zážitky, ale nesmieme zostať iba pri zážitkoch, prosím Vás. Urobme krok ďalej. Musíme ísť ďalej. A tým krokom je viera.

Z oblasti zážitkov sa musíme,  mali by sme sa dostať do oblasti viery.

Čo je podstatou zážitku? Zážitok môžeme mať vtedy, keď sme psychicky a telesne na to pripravení, zdraví. Toto je podstata zážitku.

Uvediem príklad. Manžel povie manželke, že ju tak ľúbi ako nikoho na svete. A by jej priniesol aj modré z neba, aby bola vždy šťastná. Keď to manželka počula od radosti nevedela čo má robiť. A keď zaspávala uvažovala nad tým čo jej povedal manžel. Nasledujúce ráno pripravila kávu, priniesla ju manželovi a chcela ho objať. Ale jeho reakcia bola veľmi zvláštna. Prosím ťa, daj mi teraz pokoj, hovoril jej. Prečo? Ona je prekvapená, lebo jej prišlo na um to, čo jej povedal včera. Ľúbim ťa ako nikoho na svete. Aj modré z neba…  A dnes mu vadí aj jedno objatie. Prečo to je tak? Čo sa stalo?

Včera, keď to manželke povedal bol zdravý, ale v noci sa ho zmocnili veľké bolesti chrbta, pliec a veľa trpí. A uprostred tohto telesného trápenia sa nedokáže tešiť z lásky svojej manželky. Ale jeho manželka to nepochopila.

Manželské dvojice by často mali uvažovať nad týmito vecami. Aj čo sa týka ich vzájomnej lásky. Ak sú obidvaja psychicky a telesne zdravý ich manželská láska je krásna a živá. Ale ak jeden je oslabený psychicky alebo na tele tak musia byť čakať na uzdravenie. Nemali by sa začať hádať, ale pochopiť toho druhého.

Mnohí ľudia, ktorí sa kedysi angažovali v Cirkvi a pracovali pre Ježiša niekoľko rokov, dnes už nie sú takí. Odišli od Boha, od viery. Čo robili za tie roky. Veď pomáhali kňazom, slúžili ľuďom a uprostred nejakej malej krízy odišli a zanechali všetko. Dokonca prestali chodiť aj do kostola. Prečo?

Kresťanská duchovnosť je založená na viere a nie na zážitkoch.

Od zážitkov treba urobiť krok k viere. A začať praktizovať svoju vieru. V praxi to znamená zanechať hriech a snažiť sa vyhýbať  príležitostiam, ktoré by ma mohli priviesť k  spáchaniu hriechu. Tvrdo treba odmietať hriešne ponuky a začať prijímať Božie slovo ako normu pre môj osobný  život. Čo robiť vlastne najlepšie vystihuje apoštol Peter vo svojom druhom liste:

Vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. (2Pt 1, 5 – 11)

Možno že aj dnes budete mať z niečoho krásny zážitok a to je dobré. Tešme sa z toho, ale o to viac sa radujme, že máme vieru a že naše mená sú zapísané v knihe života. Používajme svoju vieru a prosme Boha, aby ju každým dňom rozmnožoval v nás.

A modlite sa aj za nás kňazov, aby sme s veľkou odvahou a láskou ohlasovali radostnú zvesť, lebo viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo. Pane otvor srdcia poslucháčov dnešných kazateľov – kňazov pre prijatie daru viery. Daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša  diali uzdravenia, znamenia a divy. Duchu Svätý naplň nás svojimi darmi a pomôž nám ohlasovať Božie slovo. Amen.

Napíšte nám niečo na povzbudenie viery, prosím. Ak by ste chceli niečo publikovať na našej web stránke, tak nám to pošlite emailom. Ďakujeme a žehnám Vám aj vašim rodinám. Amen.

 

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Čím opravdivejšie a dokonalejšie budeme dôverovať Bohu, tým zjavnejšie pocítime jeho prozreteľnosť.
sv. František Saleský