Život je dar od Pána. V okamihu počatia Boh každému z nás stvoril nesmrteľnú dušu. Boh nás miluje. Boh je láska. Ak by nás nemiloval, nebol by nás stvoril. Boh chce, aby sa deti na zemi rodili.
Prídu však aj chvíle, keď žena, matka, ktorá sa veľmi teší na svoje dieťatko ho z nejakých vážnych dôvodov neprinesie na svet. Jej plod odumrie v jej lone. Stávajú sa aj takéto smutné udalosti na zemi. Je to kríž, ktorý je veľmi ťažký. A každá žena potrebuje vtedy pomoc.
Čo je však nepochopiteľné a zlé, keď sa žena sama rozhodne, že si dá svoje dieťa krutým spôsobom zo svojho lona vybrať a tým ho vlastne usmrtiť. Takýchto prípadov na zemi je stále veľmi veľa. Počet takto usmrtených nevinných detičiek neustále pribúda. Náš Boh je v tejto veci na strane detí a preto sa ženy, matky budú za tieto vraždy svojich detičiek pred Bohom zodpovedať. Samozrejme, že aj ich muži, ktorí s tým súhlasili, lekári, sestričky a tiež iní ľudia, ktorí v tom majú prsty, budú za to niesť zodpovednosť. Napríklad aj tí, ktorí žene poradili, aby išla na interupciu. Nikto, okrem Boha nemá právo siahnuť na život človeka. A to aj na toho ešte nenarodeného. Ak to človek dobrovoľne a slobodne predsa urobí, prestupuje Boží príkaz – nezabiješ. Boh má s každým človekom svoj plán a človek ho aj takýmto spôsobom môže zničiť. Tým, že matka zabije svoje dieťa, ničí Boží plán s týmto človekom.
Ja nemôžem súdiť tieto ženy. To nech je ďaleko odo mňa. Každý človek je schopný čohokoľvek. Boh vie, že sme len prach a že naša vôľa je naklonená k zlému. Ja som kňaz a nemám ženu. Mohol by som povedať, že mňa sa to vôbec netýka. Nech sa nad tým zamýšľajú tí, ktorých sa to týka a dopustili sa takého hriechu. Ale nie je to tak. Spomínam si na slová, ktoré povedal Pán Ježiš: “Ak trpí jeden úd na tele, tak spolu s ním trpia všetky údy. “ A to je pravda. Vaše hriechy dopadajú aj na mňa a moje hriechy na vás. Preto nám nemôže byť jedno, ako kto žije a čo robí. My tvoríme Kristovo tajomné telo. Sme veľká rodina ľudstva. Je nás už viac ako 7 miliárd. Aj keď sa nevieme ustrážiť, predsa by sme si mali dávať pozor na to čo robíme. Za svoje skutky sa bude zodpovedať každý človek sám, ale predsa naším zlým správaním trpia všetci. A tiež naopak, naše dobré skutky potešujú všetkých. Je to pravda. Čo si myslíte? Ak svoje dieťa vychovávate dobre a pošlete ho do školy, tak veľa záleží aj od toho, aké sú tie ostatné deti. Môžu to vaše dieťa naučiť robiť alebo hovoriť zlé veci. Veľa záleží od spoločnosti v akej žijeme. Akí sme my a akí sú ľudia okolo nás, v našom národe.
Prišiel som tiež k poznaniu, že hriechy, ktoré ja robím, nemusia robiť iní ľudia. Všetci sme hriešnici. Samozrejme, že nesúhlasím so žiadnym hriechom, ale poznám svoju slabosť. Hriech však treba pomenovať pravým menom a odsúdiť ho vždy a za každých okolností. Nie odsúdiť človeka, ale hriech, ktorý v ňom sídli.
Boh chce, aby sme boli čistí, teda očistení od každého hriechu, ktorí sme z vedomosti alebo z nevedomosti spáchali. Dáva nám svoju milosť. Otázne je, že nakoľko s jeho milosťou chceme spolupracovať. Cirkev nás učí, že ak oľutujeme svoje hriechy – vyznáme ich vo sviatosti zmierenia, odpustia sa nám a potom aj naďalej budeme v živote spolupracovať z Božou milosťou, tak budú za to dôsledky – požehnanie, večný život a trvalé šťastie. Ale ak po spovedi nebudeme spolupracovať s Božou milosťou a budeme sa vedome a dobrovoľne vrhať do tých istých hriechov, tiež budú za to dôsledky, ale už iné – kliatba, smrť a nešťastie. Čo to znamená. Že máme pred sebou voľbu. Život a šťastie alebo smrť a nešťastie. (pozri: Dt 30, 15 – 20)
V nebi sú matky, ženy, ktoré podstúpili interupciu, ale potom horko plakali a celý život robili pokánie za tento zlý skutok. Videli svoj hriech, priznali si ho a vyznali sa z neho vo sviatosti zmierenia. Božia milosť ich uzdravila, pretože ju prijali a spolupracovali s ňou celý nastávajúci život, naveky ich zbavila tejto poškvrny zabitia vlastného dieťatka.
V našej Cirkvi sa modlíme za tieto ženy, matky a prosíme, aby im boli odpustené tieto hriechy proti životu a láske. Tak isto sa Cirkev modlí aj za nás, aby aj nám boli odpustené naše hriechy. Toto je láska našej Cirkvi. A kde je prameň tejto lásky – v Ježišovom otvorenom srdci na kríži.
Neodsúďme človeka, ale odsúďme hriech, ktorý v ňom sídli. Chráňme sa každého hriechu. Podstatou každého Božieho prikázania ja láska. Každý skutok zameraný proti láske sa stáva hriechom.
A na záver vymyslený príbeh s použitím fantázie:
Pán Boh počúva v rádiu prednášku pastora Lifetima zameranú proti potratom.
A táto prednáška veľmi zaujala aj Pána Boha.
Pastor Lifetime vrúcnym hlasom oznamuje: “Vážení poslucháči, anjelských chórov bolo až do dnešného dňa deväť: anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, sily, mocnosti, kniežatá, cherubíni a serafíni. Teraz ich je už desať: patrí k ním tiež chór nenarodených detí.
“Dobrý nápad,” hovorí si Pán Boh. “Keď je tých maličkých toľko, mohli by oficiálne patriť do anjelskej hierarchie.”
Zavolá si jedného anjela a prikáže mu, aby zvolal nenarodené deti.
Po nejakom čase sa anjel vráti: “Hotovo, Pane. Ale bude to najpočetnejší chór v celom nebi!”
Tento príbeh a mnohé iné nájdete v knižke “Z Boží kanceláře,” ktorej autorkou je Lia Cerrito.
“STOP” ZABÍJANIU NENARODENÝCH DETÍ. Skutočne veriaci ľudia nikdy nemôžu povedať, že nech sa žena sama rozhodne. Ku komu patríte vy? My vieme, kto je Život. Kristus je Život. On sa o nás postará aj keď nás bude na zemi aj 50 miliárd. Ja mu dôverujem a vo všetkom. Hriech spáchať môžem, aj opakovať ten hriech môžem, ale neveriť a nedôverovať Kristovi to už nemôžem. Verím, že to aj vy poznáte.
Pridaj komentár