Vo Svätom Písme čítame: “Viera bez skutkov je mŕtva.” Viera bez konania je mŕtva.
Rovnako je to aj v rodine. Manžel síce hovorí svojej manželke že ju ľúbi, ale… Zostáva to len pri slovách. Čo si tá manželka má o tom myslieť? Je smutná, lebo je zanedbávaná. Manželova láska sa musí odhaľovať aj cez jeho konanie a to tým, že bude s manželkou tráviť čas a bude pritom spokojný a šťastný. Raz za čas pôjdu spolu na dovolenku alebo na púť. Slová povzbudenia a vďaky tiež dobre padnú manželke. A keď bude chorá, bude jej veľkou oporou. Takýmto spôsobom praktizujeme našu lásku.
Ak povie ľúbim svoju manželku, ale nič pre to neurobí, tak to nemôže stačiť. Lebo láska bez skutkov je mŕtva. Tak isto aj viera bez skutkov je mŕtva. Vieru treba praktizovať.
Pýtaš sa: Ako? K tomu sa treba veľa učiť a prosiť. Je vhodné vybrať si dobrého učiteľa. Najlepšie je, keď je to kňaz alebo ním poverená osoba. Takto to funguje aj v mojom živote. Učím sa praktizovať svoju vieru. Sväté Písmo nám vždy veľa napovie, že čo máme v danej chvíli robiť, ako sa zachovať v tej veci. Dôležité je tiež vedieť niečo o pokore. Lebo bez pokory sa nikam nedostaneme. Pokora je podmienkou dobrej spovede a otvára srdce človeka pre pôsobenie Božej milosti. Pokorným dušiam dáva Boh svoju milosť. Pyšní ľudia sami od seba odpudzujú Božiu milosť. V rozhovoroch s Bohom (pri modlitbe) často prosme o čnosť pokory.
Veľmi často sa stáva, že sa zúčastníme nejakého duchovného programu a zažijeme tam niečo nádherné, tak si potom začneme domýšľať, že máme všetku vieru sveta v sebe. Po príchode domov to potom tak aj vyzerá. My sme tí lepší a všetci okolo nás sú zlí alebo malej viery, lebo neboli tam, kde sme boli my a nezažili to, čo sme my zažili. Seba samých vieme odrazu hodnotiť dobre a o blížnych sa vyjadrujeme pohŕdavo. Tomu sa nehovorí inak, ako namyslenosť a pýcha. A vplyvom týchto vecí prichádzajú aj rozličné problémy a zanechávajú na duši človeka mnohé rany. Nerozmýšľajme takýmto nezdravým spôsobom. Dajme si na to pozor. Chceli by sme ľudí okolo seba zmeniť behom jedného dňa, či noci. Ako ťažko však nám samým padne zanechať nejaký hriech, ktorý často v živote opakujeme. Čo máme robiť najprv my sami. Rôznymi cvičeniami a zriekaním sa mnohých vecí si začnime prehlbovať svoju vieru. Zapojme ju aktívne do nášho života. Ak začneme trpieť pre svoju vieru, ale nie takým spôsobom, že začneme iných ľudí provokovať a dráždiť alebo zle o nich hovoriť, tak potom sme na dobrej ceste. Len v stálom pokornom postoji srdca začína naša viera žiariť a stáva sa príťažlivou aj pre ostatných ľudí. Pán Ježiš od nás chce, aby sme boli takým majákom, ktorý stojí na vrchu hory. Každý pokorný a praktizujúci kresťan je akoby svetlom, ktoré svieti na vrchu hory. Prečo na vrchu hory? Kvôli ľuďom, ktorí ešte nezakúsili Kristovu lásku a žijú v údolí temna, aby oni mohli uvidieť toto príťažlivé svetlo.Toto je tá pravá hodnota praktického života vo viere. Nestačí len veriť, ale my máme doslova svietiť pre druhých. Prichádzajme často k Svetlu sveta, Ježišovi Kristovi prítomnému v Eucharistii a dovoľme mu, aby On cez nás svietil v našich rodinách, farnostiach a pri našich vzájomných stretnutiach s ľuďmi. Znovu pripomínam, že len pokorné srdce je otvorené pre pôsobenie Božej milosti. Na začiatku cesty nie je ľahké zostať pokorným. Diabol sa bude všemožne snažiť prekaziť tento náš úmysel a toto smerovanie k lepšiemu, zdravšiemu životu. Každodenná večerná kontrola nášho vnútra (spytovanie svedomia) a následne túžba napraviť to, v čom sme predchádzajúci deň zlyhali, vedieť sa ospravedlniť, poprosiť o odpustenie a k tomu pravidelná modlitba, to je účinná protizbraň proti diablovi. A nezabúdajme na to najdôležitejšie – Božiu pomoc. Bez Boha totiž nemôžeme nič urobiť. Využívajme prostriedky, ktoré nám Boh dáva na praktizovanie viery a budeme veľmi šťastnými ľuďmi.
Ale čo s ľuďmi, ktorí hovoria, že viera je len ďalšia ťarcha v ich živote. Pre nich viera znamená uveriť niečomu čo nie je pravda. A potom to tak aj na zemi vyzerá. Telesný, svetský život sa prezentuje za najlepší spôsob života vo svete. Mať tak dostatok peňazí na hocičo a používať telo na rozkoše, pokiaľ to vlastne ide. O tomto mnohí snívajú. Nalievať do tela alkohol a pichať si do žili drogy, tak to je už u mnohých mladých ľudí na dennom poriadku. Pomaly je všetko dovolené. Aj niektorí kresťanskí kazatelia to ľuďom zľahčujú do takej miery, že stačí len veriť. S používaním antikoncepcie mnohí pastori nemajú žiadny problém. Masturbácia tiež podľa niektorých nie je hriech. Spolunažívanie pred manželstvom sa u mnohých pároch predĺžilo do “normálneho” života v domácnosti. Spolu žijú bez sviatostného manželstva a vôbec im to neprekáža. Ženiť sa a vydávať sa už dnes nie je žiaduce. V mnohých manželstvách vychladla láska a len nejakou “zotrvačnosťou” žijú manželia ešte spolu. Žiadostí o rozvod je stále rovnako a počet rozvedených manželstiev pribúda. Deti nevedia nič o Ježišovi a o jeho láske. Rodičia ich dajú na náboženstvo a myslia si, že to im stačí. V dnešnej dobe deti treba oveľa viac chrániť pred zlom, ako to bolo pred 30 rokmi. Ale o tom rodičia nechcú ani počuť. Alebo si to aj uvedomujú, ale nie sú schopní nič pre to urobiť.
Viera bez skutkov je mŕtva a tak isto aj láska bez skutkov je mŕtva. Veľa sa dnes hovorí o posledných otázkach, ktoré bude každý človek dostávať v okamihu smrti. Niekedy to môže vyznievať tak, že robme si čo chceme, dôležité je, čo povieme Kristovi pri zomieraní. Ak budeme odpovedať pozitívne, tak sme to vyhrali. Škoda, že tie nemúdre panny, nedostali ešte raz tieto otázky. Určite by sa im dvere otvorili a mohli by vstúpiť dnu. Škoda. Vo Svätom Písme je veľa takýchto prípadov, že ľudia pre rozličné dôvody nemohli vstúpiť dnu do Božieho kráľovstva. Zostali vonku. Prečo sa ich Ježiš nespýtal, či v neho veria?
Ja túžim byť spasený. Prosím o tento dar o túto milosť. Chcem, aby aj všetci ľudia boli spasení. Niečo však predsa preto musím robiť aj ja. Alebo sa mám spoliehať na to, že sa pred smrťou vyspovedám a hotovo. Áno, aj pred smrťou sa budem chcieť vyspovedať, ale už za života chcem žiť pre Toho, ktorý moju dušu priťahuje Láskou. A v tejto láske chcem odteraz žiť a vyznávať ju pred ľuďmi, aby ju aj oni spoznali, lebo to je niečo nádherné, to je niečo večné a trvalé.
Nedajme sa oklamať falošnými učiteľmi, ktorí zavádzajú ľudí a vedú ich nesprávnym smerom. Strom poznať po jeho ovocí.
Viera bez skutkov je mŕtva. Viera robí náš život oveľa ľahší. Tak ako mazivá pomáhajú stroju, aby ľahšie bežal, teda fungoval. Praktizovať vieru nie je ťarchou navyše. Náš život má byť dobrým príkladom pre iných ľudí. Aby na nás videli, že naša viera nám pomáha.
Ak niečo ťažké v týchto dňoch na nás dolieha, skúmajme vo viere v Boha: Prečo to muselo prísť. Mnohé zlé veci nám môže spôsobovať ťažký hriech, ktorý pravidelne páchame. Ak s Božou pomocou odstránime hriech z nášho života, tak odíde aj toto trápenie. Ak aj napriek tomu utrpenie od nás neodíde, tak Pán Ježiš vie, prečo nám ho ponechal. Nestrácajme pri tom vieru. Aj svoje ťažkosti predkladajme Bohu a dôverujme za každých okolností. Mnohé veci sa zmenia a zažiari nám skvelá budúcnosť.
Praktizujme svoju vieru.
Pridaj komentár