A povedal mu: V tvojom srdci vychladla láska ku mne.
A človek reagoval takto: Však chodím v nedeľu do kostola a každý deň sa aj niečo pomodlím, zvlášť večer.
Pán Ježiš sa prenikavým pohľadom znovu pozrel na človeka a povedal mu: V tvojom srdci vychladla láska ku mne.
Tento krát už reakcia človeka bola tichšia: Nevynechávam nedeľné omše a večer sa aj modlím.
A Pán Ježiš znovu povedal človeku: V tvojom srdci vychladla láska ku mne.
A nastalo niečo krásne a úprimné:
Človek padol k Ježišovým nohám a zalial mu ich svojimi slzami. Po chvíli povedal: Áno Pane, prepáč, že som sa vzdialil od teba a zabudol som aj na tvoju lásku. Myslel som si, že moja návšteva kostola v nedeľu a krátka večerná modlitba ti bude stačiť. Ďakujem Ti, že si teraz prišiel ku mne a vyliečil ma z tohto omylu. Prosím Ťa odpusti mi a naplň moje srdce živou láskou. Chcem ťa skutočne milovať a nasledovať. Ak budem znovu potrebovať napomenutie, nikdy sa ho nevzdaj, prosím.
Tento príbeh mi prišiel na rozum dnes večer po 20.00 hod. pri prechádzke na ulici. Nikde som ho nečítal, ani nepočul. Je to príbeh o pokore.
Potom som nad tým uvažoval a pýtal som sa sám seba, že ak by sa toto dnes stalo mne, čo by som odpovedal Kristovi ja. Aká by bola moja reakcia. A ako by si odpovedal ty brat, sestra.
Je v nás ešte aspoň trošku pokory. Uspokojujem sa stým, že chodím v nedeľu do kostola a občas sa večer aj niečo pomodlím. Len toto má poukazovať na moju lásku k Bohu. Čo dokážem povedať druhým o Ježišovi. Mám ho stále pred očami a uchovávam si jeho slová v srdci a z času na čas znovu o nich premýšľam.
Niekedy si tak v srdci hovorím: Ako dobre by nám padlo, keby Pán Ježiš prišiel k nám, posadil by nás okolo seba a začal by nám umývať nohy, ako kedysi apoštolom. V tej mojej namyslenosti a nadutosti niekedy zabúdam na toto Pánovo gesto, ktoré On urobil nie pre parádu, ale preto, aby apoštolom a nám vysvetlil čo od nás tu na zemi očakáva. Službu a len službu. V službe ľuďom sa mu najviac podobáme. Dať sa obsluhovať a na rukách nosiť, na to máme zabudnúť a ani to nemáme očakávať. A práve to sa nám viac pozdáva. Páči sa nám, keď nás ľudia obletujú a hovoria nám pane. Alebo, keď im hovoríme urob toto alebo tamto a oni to urobia. A sme im vôbec aspoň vďační.
Ak budeme raz vidieť Pána Ježiša z tváre do tváre, tak prvé čo urobíme budeme bozkávať jeho rany na rukách a nohách. Veď jeho rany nás uzdravili. Naša láska ku Kristovi bude vždy… ? Aká je tvoja láska ku Kristovi teraz, v tejto chvíli. Chceš odpúšťať ľuďom a všetko a tiež ich milovať. Tak aj tvoja láska ku Kristovi bude rásť a bude živá, ozajstná.
Nech by sa nám na zemi začalo čo akokoľvek dariť a zažili by aj veľké úspechy v živote, vždy však zostaňme pokorní. A tiež aj naopak. Ak by prichádzali samé sklamania a opustil by nás aj niekto blízky a nechal tak bez pomoci, zostaňme pokorní a dôverujme Pánovi. Pán Ježiš vie, že to nemáme ľahké a pozná aj myšlienky, ktoré sa sústavne točia okolo nás, v našej hlave. Zdravo ich však trieďme a vpúšťajme do seba, do vnútra len tie z nich, ktoré nás vedú k odpúšťaniu a láske. Mnohí už v Ježiša neveria a preto si robia čo chcú. Občas však prídu aj do kostola, ba v nedeľu chodia pravidelne, ale láska v nich vychladla. Preto o Kristovi ani nehovoria, ani nesvedčia. Žijú čisto telesní život. My však už dobre poučení nehľadajme len svetské pôžitky. Ba naopak túžme po nebeských výšinách, kde zlodeji nekradnú a hrdza nič neznehodnotí. Tam je náš poklad, tam je naše srdce. Amen.
Pridaj komentár