Tento príbeh mi vyrozprával starší kňaz. Hovorí o mladom Slovákovi, ktorý narukoval na vojnu do Čiech. Základná vojenská služba vtedy trvala dva roky. Prvý rok na vojne bol zväčša ťažký, lebo mladý bažant sa musel podriaďovať vôli mazákov. Po povýšení na mazáka sa situácia po roku podstatne zmenila. Klídek, pohoda , viac vychádzok a vojak tak často už nemusel počúvať: toto urob, prines mi to, poumývaj podlahu a pod. Bol to už taký typický internátny spôsob života. Čo je ešte dôležité povedať, že tento náš vojak, o ktorom je tento príbeh bol veriaci. Počas vychádzky sa stretol s dievčaťom a padli si jednoducho do oka. Jej meno bolo také typické slovenské Anna. Ich vzájomné sympatie si všimli aj niektorí vojaci a začali ho podpichovať, čo nebolo vždy pre neho príjemné. Nemal to rád, lebo bol úprimne zamilovaný a oni stále dobiedzali a mali aj dvojzmyselné narážky. Typickí vojaci v bujarom veku. Dni začali ubiehať neuveriteľne rýchlo a rýchlo sa približoval aj koniec vojny. Meter sa po centimetri skracoval (symbolika odratávania dní 150,149,148…atď) a pre tohto nášho vojaka začali byť noci dlhé a dni veľmi krátke, lebo myšlienky na Aničku mu nedali v noci spať. Nemôžem tu zostať. Musím sa vrátiť domov. Spýtam sa jej či by nešla so mnou na Slovensko. Nie!, to by asi nebolo teraz vhodné. Ukončím náš vzťah. Nie! Nechcem urobiť unáhlené rozhodnutie. Kto mi poradí. Vojaci, tí sa mi vysmejú, keď sa ich na to spýtam.
Rozhodol sa tak, že vyhľadá kňaza v tomto meste a jeho sa spýta, ako má konať v tejto veci. Zazvonil na faru. Farár mu otvoril dvere, pozdravil, predstavil sa a povedal mu dôvod svojej návštevy. Potrebujem radu do života, pomôžte mi prosím. Farár ho pozval dnu, vypočul ho, postavil sa a požiadal ho, aby ho nasledoval. Zobral kľúče od kostola. Kostol bol blízko fary. Keď ho farár otvoril povedal mu, choď tam dopredu, kľakni si tam, modli sa a Pán ti povie, že čo máš robiť. A nechal ho tam samého. Poslúchol. V kostole síce už dávno nebol, ale uvedomil si, že toto miesto je posvätné. Od rodičov prijal základy viery a teraz bol čas, aby mu Boh pomohol. Veľmi o to prosil Pána a na kolenách. Hore na oblúku bol nápis v českom jazyku: BERÁNKU BOŽÍ. Modliaci sa človek v jednom okamihu pozdvihol oči hore a čítal: BER ANKU BOŽIU. Áno, toto je odpoveď pre mňa. Uveril a poďakoval Bohu. Vybehol z kostola von a natešený povedal farárovi, že Boh mu dal odpoveď. Viem čo mám robiť. Vezmem si Aničku na Slovensko, samozrejme ak bude súhlasiť aj ona a ožením sa s ňou. Farár mu poprial všetko dobré a požehnal ho.
A ja som si tento príbeh zapamätal. V jednoduchosti je krása. Boh je jednoduchý a na naše životné otázky nám dáva odpoveď aj cez úplne jednoduché okolnosti a veci.
Sýrčan Náman sa cítil urazený, lebo si myslel, že Boží muž Elizeus vyjde k nemu a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni jeho malomocenstvo. Elizeus poslal len odkaz: “Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš čistý!” To Námana napálilo a v pýche srdca povedal, že rieky u nich doma sú lepšie ako v Izraeli. Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť? Nahnevaný sa pobral domov. Našťastie mal pri sebe dobrých a múdrych sluhov. Presvedčili ho, aby poslúchol proroka. Bola to jednoduchá vec, ktorú Boh žiadal. Jeho telo sa uzdravilo a bolo čisté ako telo malého chlapca (por. 2Kr 5,1 – 27).
Hľadáš na niečo odpoveď? Všímaj si aj jednoduché veci okolo seba a predovšetkým zostaň jednoduchým, jednoduchou. Boh aj od teba môže žiadať iba jednoduché veci. Nie všetci sme povolaní robiť mimoriadne veci, ale všetci sme povolaní robiť normálne veci. Nie všetci sme povolaní byť úspešní, ale všetci sme povolaní zostať verní. Pokorným ľuďom dáva Boh milosť, pyšné srdce sa mu protiví. A je dobré mať pri sebe jednoduchých a pokorných ľudí. Ak by sme aj ako jednotlivci zlyhali, oni nás môžu ešte správne usmerniť. Amen.
nádherné svedectvo lásky