Je ním kráľ Dávid. V Žalme 32 opisuje stav, keď najprv v sebe dusil hriech a nebol šťastný. No po jeho vyznaní sa všetko zmenilo k lepšiemu. Boh mu hriech odpustil a v druhej polovici Žalmu nám dáva cenné rady.
Kto upadol do hriechu, zlyhal v láske k Pánovi a k blížnemu, nech nieje ako žrebec a mulica, ktoré treba násilím zdržovať v behu. Nech nezotrváva vo svojej pýche a odboji proti Bohu, lebo taký je každý hriešnik. Ale čím skôr sa v pokore vyzná z hriechov a vráti sa k Bohu.
Ja som to hneď neurobil. Mlčal som a tajil svoj hriech a následky takéhoto môjho konania boli veľmi zlé. Vo dne i v noci na mňa doliehala Pánova ruka. Nič mi nepomáhalo myslieť na iné veci, meniť miesto, výčitky svedomia ma hrýzli, osteň Božieho hlasu v duši ma pichal a ochorelo aj moje telo. Ako prudké slnko vie spáliť a vysušiť všetku vlahu v rastlinách, tak moje telo stravovala bolesť a horúčka, následky duševných múk. To neprajem nikomu.
A preto Vás prosím, vyznávajte sa zo svojich hriechov. Kým máte čas a kým platí to “dnes” robte pokánie za svoje hriechy. Uvedomujem si, že Pán má veľa spôsobov, ktorými dokáže hriešnika navrátiť späť k nemu, aby ho počúval. Ale neželám Vám tie náročnejšie cesty obrátenia. Nečakajte na lepšie príležitosti k polepšeniu sa v živote, až kým na nás nedopadne Pánova ruka a množstvo trápenia.
Keď je duša nemocná, postupne môže ochorieť aj telo. A celý človek je od istého okamihu chorý.
V plnej miere som na vlastnom živote zakúsil, čo to znamená žiť v hriechu. Toto sú následky, ktoré ma sprevádzali: bolesť, smútok a celkový úpadok na tele i na duši. To som už nebol ja. A preto si viem vážiť čistotu a nepoškvrnenosť života.
Potom, ako som sa vyznal zo svojho hriechu a keď mi prorok Nátan oznámil, že Pán mi odpustil hriech a nezomriem, som naradostnený zvolal:
Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.
Šťastie toho, komu Boh odpustil hriechy je vždy veľké; a málo ľudí si to aj uvedomuje.
Tak ako prorok Nátan povedal Dávidovi “Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš! Tak nám tieto slová hovorí každý kňaz vo sviatosti zmierenia: “Pán Ježiš ti odpustil hriechy, choď v pokoji.” A našou odpoveďou je: “Bohu vďaka.”
Spojenie s Bohom, jeho zaľúbenie v statočnom človekovi, je najväčším šťastím, a teda aj čistou radosťou.
Ak trpíme pre svoje hriechy, tak po dôkladnom vyznaní z našich hriechov odíde nepokoj z nášho života. Boh je našou záchranou a on nás vyslobodzuje zo všetkého nebezpečenstva, či telesného alebo duchovného. Boh nechce, aby sme hrešili. Hriech si volíme sami a s hriechom prijímame aj jeho následky.
Ak aj po našom úplnom vyznaní sa z hriechov, sa naše utrpenie nemení a nijak sa nám ani neuľaví, tak to prijmime ako Božiu vôľu pre náš život a čo chce pre nás Boh, tak je to určite dobré. Treba mať aj trpezlivosť. Boží plán s nami nieje pre naše zničenie. Boh chce, aby všetci ľudia mali život večný v jeho kráľovstve. Veď my sme jeho deti a svoju lásku k nám dokázal, že poslal na zem svojho Syna, aby nás vykúpil. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:
“Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.”
Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal?
Tento 32 Žalm si dal Augustín napísať na stenu, aby ho mal pred očami aj na smrteľnej posteli. Prečítajme si ho a urobme na základe tohto Božie slova dôležité rozhodnutie, že už nebudeme nikdy otáľať s vyznaním sa svojho hriechu Pánovi a nezamlčíme žiadny svoj hriech. Povieme ho tak polopatisticky, ako sme ho spravili. Bez nejakých opatrných komentárov. Amen.
Pridaj komentár