Môžem to dosvedčiť, pán farár. Mám osobnú skúsenosť, ako ma Boh rozosmial. A tak som začal počúvať túto ženu, matku piatich detí, ktorá trvale býva v susedných Čechách. Na Slovensko prišla na bicykli a spolu zo skupinkou veriacich ľudí mali namierené do Betlehema. V nohách už mali dosť kilometrov a koľko ešte pred sebou. Hlavným motívov ich cyklopúte bola ochrana ľudského života od počatia. V jednotlivých mestách, kde aj prenocovávali sa modlili za počaté deti a obetovali každý kilometer na bicykli za ich prijatie rodičmi. Úcta k životu od počatia je Božia vôla. Je nám smutno z toho, koľko detí na zemi ročne zomrie,lebo ich rodičia, matky ich neprijmú a jednoducho sa ich vzdajú takýmto krutým spôsobom – interupciou. Boh nám dal päť detí a so svojím manželom sme otvorení aj k prijatiu ďalších. Nech sa stane Jeho vôla a nie naša. Náš život a aj našich detí je v Jeho rukách. Máme veľmi živé deti a niekedy mám toho hlavne ja už dosť, lebo muž je často v práci. Neodsedia na jednom mieste a v kostole chcú všetko vidieť, nahlas sa opytujú a ľudia dávajú najavo, že s ich správaním nesúhlasia. To ešte neboli u nás doma. Smeje sa. Počas bežných nákupov v meste, hlavne potravín, raz zo svojimi deťmi vošla do kostola a mali šťastie, ako sama hovorí, nikoho tam nebolo. Sadla si do lavice a začala sa v tichu modliť. Deti pobehali po celom kostole. Nechala ich tak, veď tam nikto nebol. Keď sa pozrela pred seba, všimla si, že sa hrajú pred bočným oltárom zasväteným Panne Márii a sú nejak zvláštne ticho. Hovorí si, čo sa stalo. Možno Panna Mária tak dobre na ne vplýva. A pokračovala v tichej modlitbe: “Bože prosím Ťa ja matka týchto tvojich piatich detí o silu zvládnuť ich výchovu. Sú veľmi živé a mňa to veľmi vyčerpáva. Manžel je často v práci a ja som na ne sama. Niekedy mám chuť to zabaliť a utiecť od nich, ale vieš, že to by som nikdy neurobila. Kňazi hovoria, že my všetci sme tvoje stádo, sme tvoje ovečky. Ty chceš aby som sa starala o týchto tvojich päť ovečiek… a v tom tichu jedno z jej detí nahlas vydalo z úst zvuk ovečky Mééééé. Keď to počula zostala chvíľu ako obarená a potom sa začala nahlas smiať. Zavolala deti a objímala ich.
Aj Boh má zmysel pre humor. Ďakujem Bohu aj za takúto skúsenosť. Tá moja dcérka nemohla sama od seba tušiť, o čom ja v tichosti meditujem. To Boh mi dal takto najavo svoju Vôľu a ja ho milujem. V mojej rodine je láska k Bohu na prvom mieste. Spolu s manželom a deťmi voláme k dobrému Bohu a prosíme o požehnanie našich biednych životov. Nemôžeme si dovoliť všetko, ale sme spokojní s tým čo máme. Život človeka je posvätný od počatia.
Pridaj komentár