Stopy

Kráčaš po ceste spolu s Ježišom. Jeho stopy sprevádzajú tvoje stopy, sú výrazne vtlačené do piesku, prezrádzajú pevnosť a správny smer.

Stopy, ktoré zanechávaš ty, sú zmätené, nevyvážené, hovoria o mnohých zastaveniach, váhaniach, zvratoch a zákrutách. Veľký kus cesty kráčate takto, no čím ďalej, tým viac sa tvoje stopy približujú k Ježišovým, až napokon vedú súbežne s nimi.

Ty a Ježiš – bok po boku ako dvaja priatelia. Zdá sa, že takto je to najlepšie, ale dochádza k ďalšej zmene: tvoje stopy, ktoré doteraz viedli popri Ježišových, sú skryté v nich. Teraz sú v jeho veľkých šľapajach odtlačené menšie, tvoje, s tými Ježišovými úplne totožné.

Pokračujete v ceste a opäť sa čosi zmení. Tvoje malé stopy sa zväčšia, až sa celkom prekrývajú s Ježišovými. V piesku už vidno len jedny stopy – ty a Ježiš kráčate ako jeden človek. Zdá sa, že všetko je v najlepšom poriadku, ale vzápätí sa znova objavia druhé stopy. Stalo sa čosi zvláštne! Stopy sú chaotické, odbočujú a vracajú sa, zastavujú, robia čudesné otočky.

Si ohromený, neistý, znepokojený. Prebúdzaš sa zo sna a začínaš sa modliť:

“Pane, pochopil som prvú situáciu – tie moje odbočenia, návraty, zastávky, … Bol som krehkým kresťanom, ale chcel som sa učiť. Ty si šiel pevne a pomáhal si mi držať s tebou krok.”

“Správne! ”

“Keď moje malé stopy boli v tvojich veľkých, vtedy som sa učil chodiť v tvojich stopách, nasledovať ťa zblízka.”

“Výborne! Učíš sa dobre a rýchlo.”

“A keď sa moje stopy zväčšili a dosahovali rovnakú veľkosť ako tvoje, vtedy som sa stal tvojím ozajstným učeníkom.”

“Presne tak.”

“Ale, Pane, čo sa stalo potom? Azda som sa vrátil na začiatok? Zase tu vidno druhé stopy, kľukaté …”

Chvíľu bolo ticho a nakoniec Ježiš radostne odpovedal:”Aha, tie? To som od šťastia tancoval okolo teba.”

Šťastím Boha sme my. Toto je najprekvapivejší paradox kresťanstva. A keď je ťažké byť verný, keď všetko navôkol je zahmlené, keď ísť vpred vnímaš len ako námahu, vtedy sa zastav, zavri oči, ústa a uši. Budeš vnímať Boha, ako tancuje okolo teba.