Mnohé deti v tieto nedele idú na svoje prvé sväté prijímanie.

A tak to bolo aj v našej farnosti v túto nedeľu 20. mája 2012. Osem detí prvý krát prijalo Pána Ježiša v Eucharistii a bolo veľmi šťastných.

Pred niekoľkými rokmi som počul  zaujímavé svedectvo o chlapcovi, ktorý v jednej farnosti v Paríži išiel na svoje prvé sväté prijímanie a po nádhernej liturgii nasledovala rodinná oslava.

A strýko chlapca, ktorý bol aj jeho krstným otcom povedal mame: Aká nádherná liturgia to bola. Všetko to bolo tak krásne pripravené a nemalo to žiadnu chybu. Jedna vec, ktorá je však na tom smutná, že on ničomu neporozumel. A ten chlapec to počul. Jeho reakcia bola takáto. Vy sa so mnou netrápte. Ježiš ma miluje takého, aký som. Ja nemusím byť tým, čím chcete Vy, aby som bol. Dokonca nemusím byť ani tým, čo chce moja matka, aby som bol.  A tiež si uvedomujem, že nemusím byť ani tým, čím by som ja rád bol.

Je v poriadku byť sám sebou a zisťovať, že Boh ma miluje takého, aký som. A keď zistím, kým som a že som milovaný Bohom taký, aký som, tak vtedy začnem rásť. A pomáhať aj druhým, aby objavovali, kým sú.

Celý život človeka je o rozhodovaní sa, kým som. A vyrastaní z toho, kým som.

Prečo ste kresťanmi? Ste kresťanmi len preto, že patríte do kresťanskej rodiny?

Chcete byť nasledovníkmi Ježiša Krista, jeho učeníkmi? A prečo? Je evanjelium pre Vás dobrou zvesťou? A prečo?

Celý môj život je o objavovaní toho, ako budem žiť to, kým som. A nie som sám. Som súčasťou mojej rodiny, spoločenstva, Cirkvi a časťou sveta. A v celom svete je tak veľa nespravodlivosti medzi bohatými a chudobnými. Sme vo svete, kde je veľa konfliktov. Kde sú ľudia potláčaní. Ľuďom sa nepomáha, aby povstali.

My všetci sme viac, či menej kontrolovaní, ovládaní kultúrou. Chceme sa len podriadiť histórii alebo chceme vytvárať históriu. Chceme sa iba podrobiť kultúre tohto sveta alebo objaviť kultúru Evanjelia.

Je krásne, keď už dieťa chápe, že Ježiš ho miluje také, aké je. A objavuje túto najpodstatnejšiu a najhlbšiu pravdu v sebe. Chce žiť to, čím je – milovaným Božím dieťaťom.

Slávnosti v našich farnostiach sú takmer vždy veľmi krásne a ľudia odchádzajú domov nadšení a plní dojatia. No oveľa dôležitejšie je, aby sme prijímali Evanjelium Ježiša Krista, ako najvyššiu normu pre náš život. Boh každého z nás miluje osobitnou láskou a stojí za to mu lásku opätovať. Amen.