Obvykle len to, do čoho vloží celého seba samého.
Keď je možnosť menej – dávajme my viac. A robme všetko s dušou. Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!
Nie sme len telo, ako si mnohí myslia a tak aj žijú, ale aj duša a preto nech je v tom, čo myslíme, hovoríme a konáme čo najmenej z tela a čo najviac z ducha a z duše. Ako tomu mám rozumieť? Apoštol mi to vysvetľuje takto: „Všetko smiem, ale nie všetko mi osoží.” „Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť.” Telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby sme nerobili to, čo chceme.
A na inom mieste Písmo hovorí: “Svojou mysľou premýšľaj o Bohu a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!“
Ovzdušie v triedach, v domácnostiach, na pracovisku, na diskotékach, na športoviskách, v baroch je niekedy tak drsné, neslušné a zroňujúce. Prečo je to tak? Lebo v ľuďoch je tak málo duchovna, ale za to veľa tela, telesnosti! Tie žarty, vtipy, dráždiace reči a macherské vystupovanie či povyšovanie sa, sú vlastne bez vtipu, pretože znázorňujú len nedostatky tela, úbohosť človeka. Niektorí to vieme aj z vlastnej skúsenosti. Boli sme takí. No, vďaka Bohu sa to zmenilo a dnes už túžime po takých myšlienkach, rozhovoroch, čítaní, zábave a priatelení , čo nám pomáha rásť v poznaní a láske. Bočíme od toho, čo človeka ubíja a ponižuje. Ťažko mi je ak som s človekom, ktorý je vulgárny a nekontroluje si slová, ktoré vyslovuje. V takom prípade vyjadrím svoju nevôľu, nesúhlas s tým, čo hovorí alebo ako sa správa. A keď po mojom napomenutí s tým neprestane, mal by som od neho odísť a tak takýmto gestom vyjadriť, že sa mi skutočne nepáči to čo hovorí alebo koná, či chce konať. A samozrejme, že aj opačne. Ak mňa niekto napomenie, lebo v nerozumnosti aj ja môžem robiť čokoľvek, by som s tým mal prestať a poprosiť toho človeka a Boha o odpustenie.
Poznávam tiež, že človeka viac priťahuje zlo, ako dobro. Dôsledkom dedičného hriechu sa naša vôľa naklonila k zlému a rozum sa zatemnil. Apoštol Pavol to vyjadruje v jednom zo svojich napísaných listov takto: “Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.“
Aj dnes chcem robiť to, čo sa páči Pánovi. Spolu so Žalmistom volám:
Pane, hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. Na svojom lôžku myslím na teba, o tebe rozjímam hneď za rána. Moja duša sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.
Celý deň sa budem snažiť myslieť na Pána a mať ho pred očami. Mojím úmyslom je plniť Božiu vôľu celú. Všetko čokoľvek budem robiť, chcem robiť z tej duše ako Pánovi. Bože, príď mi na pomoc. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. Aj mne povedz Pane: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.
Cirkev aj teraz niekde na zemi prosí za mňa i za teba. Som vďačný spolu s tebou za lásku našej Cirkvi, ktorá stále na zemi bdie a prihovára sa za nás. A k tomu spoločenstvo svätých, to ani nehovorím. My môžeme byť len šťastnými ľuďmi. Veď vieme komu sme uverili. A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.
Aj napriek slabostiam vytrvajme v dobrom až dokonca. Amen.
Pridaj komentár