V súčasnej dobe si môžme všimnúť rôzne zaujímavé životné situácie. Máme väčšie domy, no menšie rodiny. Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu. Utrácame príliš bezstarostne, smejeme sa primálo, jazdíme prirýchlo. Znásobujeme naše majetky, ale redukujeme naše hodnoty. A práve v tejto dobe sa nám často do cesty stavia otázka: Som bohatý? Táto otázka je príliš hlboká na to, aby ste sa nad ňou nezamysleli.
No málokto sa zamýšľa konkrétne nad slovom „bohatý“. Ja som si napríklad slovo bohatý rozdelil na tri kratšie slová: „Boh a ty“. Ano. Je to tak. Skutočným bohatstvom tohto sveta je Boh. No určite veľa ľudí nevie ako a kde má hľadať toto bohatstvo. V krčme? V cigaretách? V politike?…no…a čo tak v modlitbe? Každý krátky rozhovor s Bohom nás v porovnaní s peniazmi obohacuje omnoho viac. Za koľko euro sa dá kúpiť skutočný priateľ? Myslím že ani prezidentov ročný plat by vám nestačil. No Božiu dobrotu si vážia aj skazení ľudia, korí ju nepraktizujú. Niekto niekedy povedal:“Pracujte ako keby ste nepotrebovali žiadne peniaze. Milujte ako keby vás nikto nikdy nezranil. Žite ako keby bol Raj na Zemi.“ A veru mal pravdu. Myslím si, že kto hľadá nájde svoje bohatstvo. Problém dnešného sveta je, že málokto hľadá. A ak aj nájde, tak mu to nestačí. Je to málo. Pretože sused má viac. Aj ja chcem. Koľko ľudí na svete nedostalo od Boha dar chôdze. Nemôžu chodiť. A predsa sú to šťastní ľudia. Tešia sa napríklad z toho, že svieti slnko, že kvitnú kvety, že sa ich priatelia smejú, že sú ich rodičia šťastní. Veru tak. Aj to je práca nášho Pána. Títo ľudia dostali vzácny dar- tešiť sa z maličkostí. Je zvláštne, že toto im nikto nezávidí. Ale keď má niekto značkové topánky – to závidia takmer všetci. Potom máme medzi sebou aj takých ľudí, čo napríklad nemajú ľavú ruku. A opäť je tu Pánbožko. Zázrak. Človek ktorý sa narodil bez ľavej ruky dokáže pravou rukou kresliť krajšie ako Picasso. Závidíme mu niekto? Nie, ale toho človeka to napĺňa. Robí ho to šťastným. A čo napĺňa nás, zdravých ľudí? Drahé autá, peniaze, prstene, zlaté retiazky a iné hmotné veci. Každý z nás dostal nejaké to bohatstvo. No zdraví ľudia si takéto veci nevážia. Zdajú sa im zbytočné. A potom, keď sa nám v živote prihodí nejaké to nešťastie, každý z nás použije frázu: “Prečo ma Bože tak trestáš?“ Ale čomu sa čudujeme? Veď on nám ponúkol pomoc minimálne milionkrát. Ale my sme ju zakaždým odmietli. Hoci sme ju potrebovali.
Preto obdivujme krásy tohto sveta bez toho, aby sme sa venovali našim potrebám. Trávme viac času na miestach, ktoré máme radi. Stretávajme sa s rodinou a našimi priateľmi častejšie. Povedzme im ako veľmi ich máme radi. Veď každý deň, každá hodina, každá minúta je výnimočná a my nevieme, či nebude naša posledná.
Pridaj komentár