Niektorí ľudia sú v tom doslova “odborníci” a majú možno za to aj zaplatené. Iní si to zase ani neuvedomujú, že svojím vystupovaním, prejavom ponižujú ostatných, či už nejakú skupinu ľudí alebo niekoho konkrétneho. Aj zdanliví priatelia dokážu človeka verejne ponížiť, len aby pre seba získali nejaké výhody alebo sa chceli jednoducho niekomu zapáčiť. Mamona, chamtivosť a túžba po moci nevedia čo je to ľudská dôstojnosť. Človek aj nepriamo dokáže iného človeka ponížiť, či potupiť a to formou ohovárania a osočovania. Čo však človek nevie, toho až tak nebolí. Možno, že si už aj ty na vlastnej koži zakúsil nejaké potupenie, či poníženie. Nie je to nič príjemné. Každé potupovanie, ponižovanie bolí. Čo však robiť v takej chvíli? Ako sa zachovať?
Zdroj: thepracticeofperfection.com
Nevybuchnúť a zachovať si pokoj to je to najideálnejšie riešenie. Ježiš je Boží Syn a on to takto skutočne praktizoval v živote. Jemu sa dostávalo veľa potupovania a ponižovania, ale nikdy nestratil pokoj a lásku. Pokorne všetko znášal. Pričom sa nikdy nemusel za nič hanbiť. Veď robil len dobré veci, pomáhal ľuďom a vo všetkom bol poslušný svojmu Otcovi. V Otcovi mal nevýslovnú dôveru. A ako sme s ním zaobchádzali my hriešni ľudia, ako zo zločincom a vrahom. Jeho Božské srdce sme nasýtili potupením. Za koho ho ľudia považovali vtedy a za koho ho ľudia považujú dnes. Za koho považuješ Ježiša ty?! Ježiš nám dovolil nasýtiť svoje Srdce potupením, aby sme zároveň v jeho Srdci, ktoré je bohaté pre všetkých, objavili vynikajúce čnosti, ktoré máme napodobňovať na ceste k Otcovi: lásku, poníženosť a poslušnosť.
Múdrymi sme natoľko, nakoľko plníme Božiu vôľu. Nebeský Otec chce, aby sme vo všetkom napodobňovali jeho Syna. Sme povolaní k svätosti života. Uvedomujem si, že je veľmi ťažké netrápiť sa alebo nemyslieť na to, keď nás niekto potupil alebo ponížil. Obyčajne sa bránime a tvrdo protestujeme. V tú noc sa nám aj ťažko zaspáva a veľa vtedy premýšľame. To však, ale ešte nie je tragické. Horšie je to vtedy, keď začneme strácať pokoj a hnev naplní naše srdcia. Pokoj si nemôžeme niekde kúpiť. Pokoj je veľkonočný Kristov dar. Ak chodíme pravidelne na sväté omše a snažíme sa tam byť prítomní aj srdcom, tak Kristov pokoj napĺňa naše srdcia. Naše správanie v ťažkých situáciach je potom podobné Kristovmu. Aj keď sa nám začína dariť v tejto oblasti a napredujeme vo viere, tak stále túžme mať skrúšené a pokorné srdcia. Všetci sme totiž veľa zhrešili a máme sa aj za čo hanbiť. Ak aj poníženie a potupenie znovu na nás dopadne, prijmime tieto zlé skutočnosti s pokorou a skúsme si zachovať pri reakcii na ne pokoj. Berme to tak, že si nič lepšie ani nezaslúžime. Kristus mohol so všetkými riadne zatočiť, ale on to neurobil. My sme len slabí ľudia, očistení od hriešnej minulosti – čím – Kristovou krvou. Nikdy na to nezabudnime. Ak znášame potupenia preto, že patríme Kristovi a verejne sa k nemu hlásime, tak sa radujme, lebo sme blahoslavení. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.
Pokorný človek znáša potupenia i ponižovania od iných ľudí a samozrejme, že on nikoho nepotupuje a ani neponižuje. Apoštol Pavol nás učí, aby sme radšej strpeli krivdu a zniesli škodu, ako by sme sa mali postaviť na odpor. Ak Pán dopustí na nás poníženie, tak verme, že je to len pre naše dobro. On nás v pravý čas znovu povýši. A to sa môže stať aj biskupom i kňazom. Všetko však nechajme na neho a žime v dôvere nebeského Otca. Nechcel by som byť v očiach ľudí osobou niekde na prvom mieste v rebríčku popularity, no pritom by som neplnil Božiu vôľu a neposlúchal hlas Cirkvi, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Pravá láska má veľa nepriateľov a milujúci človek denne prosí Boha, aby láska v jeho srdci nebola menšia ako bolesť, ktorá má v živote človeka tiež svoje miesto.
Vo chvíľach potupovania sa neupriamim iba na svoju bolesť, ale sa naučím od Ježišovho Srdca láske, poníženosti a poslušnosti, aby som ho nasledoval v prospech mojej nesmrteľnej duše. Amen.
Pridaj komentár