Matka, ktorej syn predbiehal vo veľkej rýchlosti kamión a týmto skutkom spôsobil čelnú zrážku s protiidúcim vozidlom, pričom v tom vozidle následne zomreli dvaja ľudia, na policajnej stanici sa vyjadrila veľmi zvláštne, že oni, tí ľudia v protiidúcom vozidle, mali mať bezpečnejšie auto a prežili by to. Takto jej syn, ktorý nehodu svojim autom značky Audi síce zavinil, ale ju prežil, bude mať výčitky až do konca života. Keď som toto počul, nechcel som tomu uveriť. Ale bola to pravda. Aké bolo to druhé auto v ktorom zomreli dvaja ľudia – Škoda Fábia. Nepíšem to preto, aby som túto matku alebo jej syna odsúdil, lebo každý môžeme urobiť chybu a aj našou vinou môže niekto zomrieť. Predsa by nám však nemala chýbať ľudskosť a aj ľútosť, keď sa niečo také stane. Každá tragédia sa dotýka aj mňa a je mi to veľmi ľúto, čo sa stalo. Nie všetci ľudia si môžu dovoliť mať drahé, luxusné a bezpečné autá. A mnohí si dokonca nemôžu dovoliť žiadne. Matku trápil jej syn a o tých dvoch zomrelých povedala, že mali slabé auto.
Aké auto máte vy? Je bezpečné.
Po mojej kňazskej vysviacke som prvý rok používal otcovo auto – Ladu 1300. Až po roku som rozmýšľal o kúpe nového auta. Aby som dokázal túto túžbu zrealizovať, musel som si z banky vybaviť pôžičku. Pri výbere nového auta mi pomáhali istí manželia, ktorých mám veľmi rád a stále sme spolu v kontakte. Bez nich by sami ťažko vyberalo nové auto a tiež mi pomohli finančne. Začo im zo srdca ďakujem. Rozhodol som sa pre auto značky Suzuki Ignis. Páčilo sa mi a túžba sa stala skutočnosťou. To je moje prvé auto a možno aj posledné. Mám ho doteraz a užívam ho už ôsmy rok.
Po kúpe tohto auta som sa na benzínke stretol so starším kňazom, ktorý keď videl moje nové auto, tak ma jednoducho zjazdil, že som mohol mať viac rozumu pri kúpe nového auta. Hovoril, že je to nepekné, malé auto a s malými kolesami. A ešte všeličo iné. Trošku ma to zaskočilo a zneistilo. No keď som odišiel z benzínky, prišla mi na um myšlienka, veď ja nechcem zomrieť v tomto aute. Nekúpil som si toto auto, aby som v ňom zomrel, ale aby mi slúžilo a aj ostatným, ktorý budú niečo potrebovať. Samozrejme, stať sa môže všeličo, ale môj život nieje len v mojich rukách. Na cestách tragicky zahynuli ľudia aj keď mali bezpečné autá alebo dokonca sedeli v kamiónoch, v autobusoch. A chudobnejší budú jazdiť na takých autách, na aké majú. Na cestách vždy niekto zbytočne riskuje. Aj keď policajti robia mnohé opatrenia, úplne zabrániť nehodám sa nebude dať nikdy.
Dôležitou súčasťou môjho šoférovania je modlitba na začiatku jazdy a potom aj počas jazdy poviem Pánovi Ježišovi osobné, priateľské slová a rukou žehnám cestu a tých, ktorí budú viesť motorové vozidlá v proti smere. Pán si ma však môže povolať aj z auta, tragicky. Môj život je v jeho rukách. Odovzdávam sa mu celý a dávam mu všetko, a prosím, aby ma očisťoval od hriechov a prijal do nebeskej slávy, keď príde moja hodine, o ktorej vie iba On. Ja o sebe nehovorím, že som dobrý, ale viem, že aj dobrí, sväto žijúci, milujúci a šťastní ľudia na cestách zahynuli, či už vlastným alebo cudzím zavinením. Čo sa stalo im, môže sa stať každému človeku. Nech odpočívajú v pokoji.
Nedávno mi jeden kňaz hovoril, že mal autonehodu a práve toto auto, už ho mal opravené, mu zachránilo život. Mal zranenia a určitú dobu sa aj liečil. No keď som videl jeho auto (veľké a mohutné) a vedľa neho moje, tak som si pomyslel, že mňa by to úplne zošrotovalo, ak by sa mi stalo, to čo jemu a bol by som už na druhom svete. No potom som nad tým premýšľal a došiel som k záveru, že Pán všetko riadi. Jednoducho ešte neprišla jeho hodina. Pán je ochrancom jeho života. On mu zachránil život a nie auto. Ak sa modlíme k Ježišovi a prosíme ho o pomoc – On je nám vždy na pomoci a chráni nás. No keď príde naša hodina, určite si nás povolá a môžme sedieť aj v tanku a brázdiť cesty.
Aj na cestách dôverujme Pánovi. Dodržiavajme predpisy a zbytočne neriskujme. Bohu sa páči, keď rešpektujeme pravidlá cestnej premávky. Pamätajme však, že duša človeka môže opustiť telo kedykoľvek a kdekoľvek. V aute, aj mimo auta. Nech nás však teší myšlienka, že patríme Ježišovi a on je náš Boh a Pán.
Určite by nás potešilo kvalitné a bezpečné auto, ale keď naň nemáme, tak sa uspokojme s tým, aké máme. Je ešte dôležité, že auto slúži nám a nie my autu. Lebo niektorí ľudia sú doslova zamilovaní do svojho auta a nedaj, aby sa im ho niekto čo len dotkol.
Poďakujme Bohu za auto, ktoré môžeme teraz užívať, zachovávajme Božie prikázania a zbytočne na cestách neriskujme. Amen.
Pridaj komentár