Pokiaľ žijeme na zemi, musíme si priznať, že nie vždy nám všetko vychádza podľa našich predstáv. Máme svoje plány. Snažíme sa ich zrealizovať, uskutočniť, ale pritrafí sa niečo nečakané, niečo ťažké a zrazu nám to všetko padá. Boh má s nami tiež svoj plán a ten je lepší.
Niekedy si tak pri rôznych ťažkostiach, nešťastiach, ktoré na nás ľudí na zemi doliehajú, uvedomujem, ako impulzívne a negatívne na tieto udalosti reagujú niektorí veriaci ľudia, ako pod vplyvom týchto negatívnych udalostí začínajú strácať pevnú pôdu pod nohami a tak sa pýtam, kam sa vytratila ich viera a láska. Odpoveď je asi v tom, že doposiaľ nikdy nebrali Božie slovo vážne. No, na druhej strane musím byť aj ja opatrný, lebo neviem, ako by som sa ja zachoval na ich mieste. Všetci potrebujeme modlitbu. Všetci potrebujeme Pánovu milosť. Majme s utrápenými ľuďmi súcit a pomáhajme im ako vládzeme. Ježiš povedal, neprišiel som aby ma obsluhovali, ale aby som slúžil. Aj v tomto sa identifikujme s Kristom. Nedopusťme, aby do nás vstúpil určitý druh pýchy. Zachovajme si jednoduchosť a pokoru. A to aj v tom prípade, keď by sme mali pred menom a za menom množstvo titulov a zastávali úrad prezidenta, premiéra alebo biskupa, či kňaza. To isté platí aj vtedy, keby sme núdzu treli a boli v pozícii bezdomovca. Od jednoduchosti a pokory pre nikoho neplatí výnimka. Aj keby sme čo prežívali, snažme sa zostať pokornými ľuďmi. Ak si aj myslíme, že nás vyššie postavený ľudia od nás odvolali z úradu neprávom, zostaňme pokornými ľuďmi aj tak. Arcibiskup, biskup, farár po svojom odvolaní by mali byť v tomto príkladom a nie sa urážať a dávať pred verejnosťou najavo, že som si toto nezaslúžil a vehementne protestovať. Pán je ten, ktorý ponižuje, aj povyšuje. On dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť. Ak neprávom trpíme, pripodobnime sa aj v tomto Pánovi a modlime sa v každom čase k tomu, ktorý vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie. Ľahko sa dá spoznať, v ktorom srdci je nasťahovaná pýcha a naopak, v ktorom je skrúšenosť a pokora. Stále sa však musíme modliť a neochabovať v konaní dobra.
Je však pravdou, že ak neberieme Božie slovo vážne a počúvame ho viac menej len z informatívnych dôvodov, tak počas krízy a pri rôznych ťažkostiach, reagujem dosť zle a nevhodne na veriacich ľudí. Spomeňme si na Jóba, ktorý v určenom čase prišiel o všetko a bol napadnutý vážnou chorobou, no jeho reakcia bola nasledovná: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami. Prečo? Božia milosť bola s ním. Pravidelne sa modlil a prosil Boha, aby od neho neodstúpil. Prežíval ťažké obdobie, ale nestrácal pevnú pôdu pod nohami. Uvedomoval si, že Boh to má napriek všetkému pod kontrolou. Dôveroval Bohu a Pánovi sa to páčilo.
Aj my dôverujme Pánovi vo všetkom a nedajme sa oklamať kniežaťom tohto sveta, ktorý prekrúca všetko, aj Božie slovo. Máme tu našu Cirkev na čele so svätým otcom, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Sväté Písmo je vyučované našou Cirkvou. Počúvajme jej učenie, lebo ona učí to, čo učí Ježiš. A nezabudnime toto učenie aj uskutočňovať v živote. O to prosme, skrze Krista nášho Pána. Amen.
žeby fideista? ale verím, že v dobrej viere