Dejiny nášho požehnania môžeme vystopovať späť až k Abrahámovi

Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi viery – Abrahámovi. Abrahám mal syna prísľubu, čiže Izáka. Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny “Morja” a tam mi ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov. Abrahám bol poslušný, ale Pán mu nakoniec nedovolil obetovať svojho syna Izáka, ale preto, že to chcel urobiť,  obdržal  mimoriadna požehnanie od Pána a v jeho potomstve majú požehnanie všetky národy zeme. Teda aj  náš národ.

V Starom zákone sa dejiny nášho požehnania navíjajú jedna na druhú po mužskej stránke.  Syn prísľubu, Izák, mal dve deti. Boli to dvojčatá Ezau a Jakub. Potom dejiny nášho požehnania pokračujú ďalej cez Jakuba. Jakub sa osadil v krajine, kde sa zdržiaval jeho otec ako prišelec, v krajine Kanaán. Ma dvanásť synov. A ďalej požehnanie pokračuje  cez jedenásteho syna v poradí Jozefa. Jeho bratia ho pre svoju domýšľavosť začali nenávidieť a neboli schopní sa s ním už ani normálne porozprávať.  Jozef mal sny, ktoré bratom a otcovi vyrozprával, ale bratov to urazilo, dohnevalo a ešte viac začali na neho žiarliť, no otec si  zapamätal jeho sny. Bratia potom Jozefa predali za otroka a otca doma oklamali, že ho roztrhala divá zver. Ale Boh bol s ním a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna a ustanovil ho za premiéra celej krajiny. Jakub prišiel do Egypta a všetko jeho potomstvo s ním. Usadili sa tam a Abrahámovo potomstvo tak prebývalo v cudzej krajine viac ako štyristo rokov. A potom dejiny nášho požehnania pokračujú  cez Mojžiša. Mojžiš na Boží pokyn vyviedol  ľud z Egyptského otroctva a dostal živé slová, aby ich odovzdal ľudu. Po smrti Pánovho služobníka Mojžiša Božie požehnanie pokračuje skrze Jozueho. Pán mu povedal: Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou.   Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa neopustím. Buď silný a veľmi udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!

Po Jozueho smrti Pán ľudu vzbudzoval sudcov. Takými najznámejšími, ako nasledovali po sebe sú Gedeon, Jefte,  Samson a Samuel. Pán bol so sudcom a skrze neho vyslobodzoval ľud z ruky nepriateľa, pokým sudca žil.  Potom si ľud žiadal kráľa. Samuel im pomazal za kráľa Šaula a neskôr i Dávida. Po kráľoch prichádzajú proroci. Keď ľudia hrešili, Boh posiela prorokov a títo proroci prichádzali k ľuďom a hovorili im, aby sa kajali a robili pokánie za svoje hriechy. A potom prišiel aj Ján Krstiteľ, Pánov predchodca a veľké množstvo ľudu začalo prichádzať k nemu a dalo sa mu pokrstiť v rieke Jordán. Ján o sebe prehlásil, že on nie je Mesiáš, ale ukázal na neho: Hľa už je tu. Áno, Boží Syn, Ježiš, ktorý sa počal z Ducha Svätého, sa v Betleheme narodil  z Márie, panny. Stal sa človekom, aby nás vykúpil.

Ale skôr ako išiel za nás zomrieť, nás vyučoval a prisľúbil nám Duchy Svätého, Tešiteľa, ktorý nám všetko pripomenie. S príchodom Ježiša Krista prišla do našich domov spása.  On sa potom nechal pribiť na drevo kríža, zomrel za nás, bol pochovaný, ale tretieho dňa vstal zmŕtvych. A náš otec Abrahám toto všetko uvidel a zaradoval sa, pretože náš Boh, nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Aj keď Abrahám už dávno na zemi  nežil, ale z Božej milosti videl Kristov deň a veľmi sa tomu tešil.

Dejiny nášho požehnania  môžeme vystopovať späť až k Abrahámovi. Sme súčasťou Božieho plánu. Aj skrze nás sa viera v Ježiša Krista má posúvať ďalej, aby všetci ľudia zakúsili jeho lásku. Máme Božieho Ducha, preto sa nemáme čoho obávať. Za vzor si zoberme dnešného svätca sv. Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého. Smelo zvestoval Krista a nikto nebol schopný čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Ale, ako Ježiš hovoril, prenasledovali mňa, budú aj vás. Na Štefanovi sa tieto Majstrové slová začali napĺňať medzi prvými.  Znenávideli ho, no pritom všetci videli, že  jeho tvár bola ako tvár anjela.

A keď povedal svoju obrannú reč:   7. kap. v Skutkoch apoštolských, tak im pukali srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu.  Štefan videl otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. To bola Božia milosť, Boží dar.

Čo máme robiť my?  Túžme po Božej milosti a po Božích daroch. Poznávajme dejiny nášho požehnania a spásy. Prečítajme si obrannú reč sv. Štefana v Skutkoch apoštolských, 7. kapitola.

Zopakujme to, čo hovoril Štefan. Skúsme to niekomu prerozprávať. Prosme Ducha Svätého, aby nás viedol a  vtlačil živé slová do nášho srdca, pamäte.

Biblia je solídnym základom, dôkazom našej viery a tak by sme mali vedieť, čo sa v nej skrýva. Jedno dievča kňazovi povedalo: Ja viem čo je v Biblii a ukázala mu obrázok, vysušený list zo stromu a zopár vlasov. Ona vedela, že tieto veci sú v Biblii.

Dôležité je však vedieť, poznať jej obsah. Otvoriť sa mu a uchovávať si slová z Písma v srdci. Tisíce rokov už ľudia praktizujú to, čo je v nej napísané. Tí čo ju praktizovali, tento obsah, sa mnohí stali svätými. Ak ho aj my praktizujeme v živote, tak sa stávame živými svätcami. A naši cirkevní učitelia nám dávajú záruku, že nikdy nebudeme sklamaní, keď vo svojej viere v Ježiša, budeme nasledovať jeho slovo a učenie.

Rôznym spôsobom je Sväté Písmo užitočné pre náš život a veľmi účinné. Ono dáva usmernenie nášmu životu. Osvetľuje našu myseľ. Amen.