Pôstne obdobie mi je veľmi blízke a každý rok sa ho snažím prežiť tak, aby ma vlastne posunulo bližšie k Bohu. A to sa bude diať vtedy, keď mi Boh pomôže, ale i ja sám to musím chcieť. Túžim po svätosti života. Túžim po večnom živote. A keďže v poslušnosti sa zrodila naša spása, sám sa usilujem byť poslušným človekom. Chcem dodržiavať pôstnu disciplínu, byť vytrvalým a prijímam všetko podľa učenia našej Cirkvi.
Popolcovou stredou začíname 40- dňový pôstny čas. Je to výnimočné obdobie, ale nie všetci to musíme takto chápať. Po minulé roky sme tiež toto obdobie prežívali, ale akoby sa nič nemenilo.
Možno máte naozaj pravdu. Možno sa skutočne u vás nič nezmenilo. Zrejme ste neprežili pôst ako výnimočné obdobie. Za istým múdrym a pokojným človekom prišli ľudia a pýtali sa ho na veci z bežného života. Ako to, že sme Vás ešte nevideli rozčúleného, nahnevaného a pritom všetko nedopadlo podľa vašich predstáv. Ste pokojným, vyrovnaným, rozvážnym človekom a nezrazí Vás ani neúspech. Čo je zatým?
Nič výnimočné, len toto: “Totiž, ja keď spím, tak spím, keď jem, tak jem a keď pracujem, tak pracujem.” Veď to isté robíme aj my, odpovedali mu. Ale nie, nie. Mýlite sa. Vy, totiž, keď spíte, spíte nepokojne, lebo toho na druhý deň chcete veľa stihnúť, keď pracujete, už by ste odpočívali a keď jete, už sa v mysli niekam ponáhľate a tak nikdy nerobíte to, čo v skutočnosti robíte.
Myslím si, že prežiť pôstne obdobie a nezachovať to, čo Cirkev nazýva pôstnou disciplínou, že to musí potom aj tak dopadnúť. Ja chcem byť poslušný Cirkvi. Všetko prijímam a na nič nebudem šomrať. Príliš ťažké predsavzatie si nedám, ale ochotne sa o všetkom poradím so svojim duchovným vodcom. Už pred pôstnym obdobím si vykonám svätú spoveď. Aj na tento pôstny čas mám už dopredu premyslené, čo budem aktívnejšie praktizovať. Z lásky však musí vychádzať všetko, aj môj pôst, aj moja modlitba, aj iné dobré veci. Bez lásky sa nikomu život nemení. Apoštol Pavol písal o láske, ale on aj veľmi túžil po láske. Trpel kvôli láske ku Kristovi, ale bol veľmi šťastný. Táto láska ho menila. A v tejto láske prijímal všetko čo ho v živote stretlo, úspech aj neúspech, núdzu aj hojnosť. Žil pre Krista a s ním. Robme aj my podobne.
Žime pre Krista a s ním. Oblečme si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajme sa navzájom a odpúšťajme si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil nám, tak aj my odpustime a všetko! A teraz vlastne to najdôležitejšie: Ale nad všetko toto majme lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! Len láska dáva našim skutkom hodnotu. Dá sa prežiť pôstne obdobie bez lásky?
Do tohto okamihu môžeme mať srdce rozdelené, lebo ešte stále milujeme aj nejakú mamonu. Tou mamonou môže byť napr. túžba po bohatstve (peniaze), holdovanie alkoholu, hriešny zlozvyk v sexuálnej oblasti, sebaláska, egoizmus, prílišná starosť o svoj majetok a pod. Pôstne obdobie to je vlastne čas veľkých milostí, a každý človek môže byť uzdravený a oslobodený od mamony. Hovorím – môže, sám to totiž aj úprimne musí chcieť a tiež mať aj ochotu ducha vo všetkom sa podriadiť Božej vôli. Nestačí len také chvíľkové vzplanutie, ale žiada sa aj vytrvalosť. Bez poslušnosti svojmu spovedníkovi, či duchovnému vodcovi sa tiež ďaleko nedostaneme. Pane Ježišu, prosíme Ťa, rozmnož a posilni našu vieru. Pomôž nám zhodiť zo seba všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva. S tvojou pomocou je všetko možné. Naplň naše srdcia láskou.
A možno si poviete, postím sa, modlím sa, každý rok to isté a predsa nebadám žiadnu zmenu. Skúste si sadnúť k slnečnici a snažte sa uvidieť ten nepatrný ale neustály pohyb, ktorým sa otáča za slnkom, alebo počúvajte, ako rastie tráva. Hoci sú to ľudským okom normálne nepostrehnuteľné veci, predsa sa dejú. Ak niekto úprimne a do dôsledkov žije pôstne obdobie, mení sa, hoci to sám nepozoruje. Stačí, že si to všíma jeho okolie. Pán Ježiš úprimnú snahu nikdy nenechá bez odpovede. A tak si dajme záležať, aby tohtoročné pôstne obdobie bolo skutočne takouto snahou, aby sme na jeho konci o to radostnejšie zaspievali slávnostné Aleluja. Amen.
Pridaj komentár