Naša rodina je plná odmietania Boha. Čo s tým?

V našich farnostiach sú aj také rodiny, kde Boha odmietajú a žijú si vlastne tak,  bez viery. Je to ich slobodné rozhodnutie a im to vlastne takto vyhovuje.

Poznáme však aj také rodiny, kde iba niektorí členovia sú neveriaci alebo nepraktizujú svoju vieru. A tí, ktorí sú v týchto rodinách skutočne veriacimi sa s tým vlastne trápia, bolí ich to alebo sa im dostáva od nich nepochopenia a trpia tak pre Krista.

Môžeme vlastne ešte očakávať, že sa to v týchto rodinách zmení a všetci sa stanu veriacimi. Čo máme robiť my, veriaci. Veď toľko vecí sme už skúšali a nič. Čo by sme vlastne dali za to, aby sa niekto z našej rodiny obrátil  a začal žiť inak, podľa viery.  Keby tak ten môj manžel prestal piť alkohola alebo hádzať peniaze do automatov a vrátil sa k tým pravým hodnotám života.

V evanjeliu čítame, že sa Šimon so svojimi spoločníkmi cez noc na mori snažil uloviť nejaké ryby, ale nič nechytili. Nič nové pod slnkom. Nestalo sa to vlastne prvý krát. Pri jednej príležitosti prišiel k nemu Ježiš a poslúžil si jeho loďou. Vstúpil do lode a poprosil Šimona, aby trocha odrazil od brehu. Sadol si a učil zástupy.

Čo sa však stalo potom! Ježiš prestal hovoriť a povedal Šimonovi, aby vyplával na more a hodil siete do hlbokej vody. Nezdalo sa mu to, ale nakoniec to urobil. Poslúchol Ježiša a zrazu má v sieťach veľa rýb. Chytili toľko rýb, až sa im tie siete trhali. A Šimon zavolal na iných: Poďte sem, poďte mi, prosím,  pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

Pouvažujme teraz nad týmito udalosťami vo vzťahu k rodine.  Tou sieťou je Božie slovo. A tou hlbočinou je naše rodinné zázemie.

S pomocou Ježiša je možné, aby sa táto sieť dostala do hlbočiny v našich rodinách. Stačí len kúsok dobrej vôle, aby sme mohli mať veľa rýb. To znamená, aby v našej rodine bolo požehnanie vo svojej hojnosti. Šimonovi sa Ježišov nápad nezdal rozumným, ale poslúchol a uvidel niečo, čo ho doslova obarilo. Niekedy je našou chybou aj to, že sme už sami príliš takí komplikovaní kresťania a to, čo sa nám zdá nerozumné, jednoducho neurobíme.  Nepočúvame Ježiša, ale chceme iných zmeniť svojimi silami a tak ako my chceme.  A tak to aj potom vyzerá. Všetko je po starom, ba ešte horšie. My nie sme Ježiš, ale keď urobíme všetko čo nám povie, budeme milo prekvapení a padneme k jeho nohám ako Šimon.  Ježiš hovoril veľmi jednoducho a jeho slovo má moc aj dnes.

Božie slovo má moc urobiť z našich rodín, veriace rodiny. Rodiny plné lásky a pokoja. Veríte tomu? Ja, áno.

Oplatí sa Božie slovo brať vážne. Abrahám povedal boháčovi, ktorý vlastne po smrti trpel v hrozných mukách, že jeho žijúci bratia na zemi majú k dispozícii Božie slovo a nech podľa neho žijú. To ich vlastne uchráni od takýchto múk po smrti. Boháč však povedal Abrahámovi, že Božie slovo im už nestačí a preto by bolo lepšie k nim poslať niekoho z mŕtvych, aby im povedal pravdu. Ak neveria Božiemu slovu, tak neuveria ani keby niekto zmŕtvych k nim prišiel, odpovedal mu Abrahám.

Čítajme Božie slovo vo svojich rodinách a je dobré, keď ho rodičia spolu čítajú nahlas  a deti počúvajú a neskôr umožnia deťom, aby ho tiež nahlas čítali pred nimi. Ja vidím za tým veľké požehnanie v hojnosti.

Boh prichádza na úroveň nášho bytia, nášho života. Prečo sa Boh skláňa a prichádza až na tú našu úroveň. Aby nás očistil a priviedol späť do života. Ježišovým cieľom bolo, aby nám dal život. A tak prichádza až na úroveň našej rodiny. A jeho slovo má moc nás úplne v rodinách zmeniť. Uverme tomu. Ak nemáme takú vieru, tak si o ňu prosme. Čo vlastne potom chceme vidieť, keď neveríme a ani neprosíme. A kto o tom všetkom pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.  Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána.

Aj keď hneď nevidíme nejaké zmeny, buďme trpezliví a vytrvalo sa modlime za naše rodiny. To čo môžeme aj sami zmeniť, zmeňme a to čo nie je v našich silách, to ponechajme na Pána. Využívajme čas na čítanie Božieho slova a prosme o milosť ho aj aktívne praktizovať v živote. A keď bude Ježiš od nás niečo žiadať a bude sa nám to zdať nerozumné, urobme to aj tak. Za tým bude nasledovať veľké požehnanie a úplne nás to môže v rodine všetkých zmeniť. Aj veriacich aj neveriacich.

Boh nás miluje všetkých a teda aj tých, ktorí ho nateraz odmietajú. A on klope na srdce každého človeka. Preto spolupracujme dobre s Božou milosťou. Usilujme sa žiť čisto a urobme všetko, čo nám Ježiš povie. Pred nami je pôstne obdobie. A pôst a modlitba   spravodlivého veľa zmôže. Vlastne, tak to hovorí Pán. Nad naše sily sú mnohé veci, ale nad jeho určite nie. S dôverou očakávajme plné siete rýb a buďme vďační. Náš smútok sa premení na radosť. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Toto pôstne obdobie nebudeme plávať niekde na povrchu, ale ponoríme sa do hĺbky Božie slova a jeho milosť v nás urobí svoje. A Pánov pokoj naplní náš dom. Amen.