Modlitba môže byť aj bezbožná

Do modlitbového života každého človeka môže vstúpiť aj určitý druh sebectva a pýchy.

V modlitbe vyslovujeme: “Otče, náš… buď vôľa tvoja,” ale stále očakávame, aby to bolo tak, ako my chceme. Vlastne, nech je to po našom.

Preto sa človeku, ktorý sa modlí, ľahko stane, že Božiu lásku, milosrdenstvo a dobrotu meria podľa toho, čo dostal, alebo nezískal z toho, za čo sa modlil. Takto celý modlitbový život sa môže stať zápasom medzi vôľou človeka a Božou vôľou.

A tak nie je prehnané tvrdiť, ak povieme, že naša modlitba môže byť aj bezbožná, teda že nehľadáme ani Boha, ani jeho vôľu, ani jeho lásku, ani jeho kráľovstvo, ale hľadáme ho iba natoľko, nakoľko nám môže niečo dať. Preto nás Ježiš upozorňuje, aby sme najprv hľadali Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a to ostatné sa nám pridá. Ak neposlúchneme Ježiša, budeme sa modliť podnietení svojimi potrebami, a keď nám ich Boh nedá, odvrátime sa od neho sklamaní, že nám nedal to, čo sme žiadali. Aj dnes môžeme stretnúť sklamaného človeka. Je to smutná realita života. Ak Boh nenaplní naše očakávania, tak už nie je až taký dobrý.

Budeme sa priateliť s Ježišom len na základe toho, že nám môže dať to, čo práve teraz potrebujeme.  A keď nám to nedá, tak sa budeme na neho hnevať. Prestaneme chodiť do kostola, modliť sa, pristupovať k sviatostiam a pod.

Keď je Boh na prvom mieste v tvojom živote a vlastne žiješ jeho lásku, tak  čokoľvek sa ti v živote prihodí, prijímaš s vedomím, že Boh to má pod kontrolou a vlastne nič mimoriadne sa nedeje. Boh vie o všetkom.  Jeho láska ťa sprevádza každým dňom, každou hodinou a každou minútou. Žijeme z jeho lásky. V modlitbe mu predovšetkým vyznávajme lásku a zvelebujme jeho dobrotu voči nám. Je pravdou, že od Boha si môžeme vyprosiť všetko, a preto prosiaca modlitba každého z nás je na mieste, ale nie sme to my, ktorí máme najprv poslúchať Boha a plniť jeho vôľu. Áno, všetko sa učíme, aj modliť sa učíme, takisto aj milovať sa učíme. O to viac vzývajme Ducha Svätého, aby nám v tomto mocne pomáhal a uviedol nás do úplnej Pravdy. Pretože len Pravda nás vyslobodí. Zostávajme v škole Ducha Svätého.

Hľadajme najprv Božie kráľovstvo. Žime jeho kráľovstvo už tu na zemi, tak ako v nebi, tak i na zemi a o čokoľvek poprosíme Boha, Boh nám to dá. A ak nedostávame to, o čo ho v modlitbe prosíme, nevadí, buďme vďační aj tak, lebo “Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.” (2 Pt 1, 3 – 4)

Dôverujme Božím prisľúbeniam a pokiaľ žijeme tu na zemi vynaložme všetko úsilie na to, aby sme k viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť,  k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku.  Ak toto všetko budeme mať a ak sa to v nás patrične rozhojní, tak určite nebudeme nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.

Máme vynaložiť úsilie, aby sme k viere pripojili čnosť…  a na konci je láska. Ak skutočne, opravdivo niekoho milujeme, tak ho milujeme aj s jeho chybami a slabosťami.  Boh nás skutočne  miluje a to takých, akých sme. Dáva nám však usmernenia do života, rady, ktoré by sme mali rešpektovať a zachovávať, aby sme prišli do toho správneho cieľa. Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Všetko čo robíme iným, robme z tej duše, ako Pánovi. Rozprávajme sa s Ježišom ako bratom, pýtajme sa ho, že čo on navrhuje a čo nám povie, to aj urobme. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.

Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.  Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.