Pán Ježiš v evanjeliu sv. Matúša hovorí: “Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.”
Tichosť – to je čnosť, čiže vnútorná sila, ktorá dodáva a prináša ticho a pokoj vo vôli a pocitoch.
Môžeme byť tichými voči Bohu, blížnemu i sebe samému.
Tichosť voči Bohu – to je ochotné poddanie sa Božej vôli, to je poddajný súhlas s Božou vôľou, podriadenie sa vedeniu Božieho Ducha. Tichosť napomáha k tomu, že všetky, aj tie najťažšie a najbolestnejšie udalosti sa človek pod vplyvom a pôsobením Ducha Svätého snaží prijať pokojne a vyrovnane.
Ak sa poddávame pôsobeniu Ducha Svätého, stávame sa tichými aj voči blížnym osobám. Tichosť voči iným spočíva na ovládaní seba samého, na ovládaní hnevu, zlosti, pobúrenosti, na znášaní nedostatkov blížneho, na dobrých vzťahoch voči nemu, na láskavosti, odpúšťaní urážok, na dobroprajnosti voči všetkým, dokonca aj voči nepriateľom. Tichosť vyjadruje lásku a láska – ako píše svätý Pavol – sa nerozčuľuje.
Tichosť sa týka aj seba samého. My, ľudia tohto storočia, často nevieme, čo v skutočnosti znamená pravá tichosť. Pretože sme vychovávaní vo svete, kde na prvom mieste je sila, postavenie, sláva a úspech, nedokážeme sa správne postaviť k svojej slabosti, prehrám a neúspechu. Mnohí z nás hovoria: Prečo nie som lepší? Tak málo toho dokážem! Nebuďme na seba prísni, lebo to môžu byť posledné pasce pýchy. Tieto slová azda neznamenajú, že máme byť zhovievaví k zlu, ktoré konáme? Samozrejme, že nie. Hriechy máme oľutovať a zlo máme napraviť. Ide však o to, aby sme sa nehnevali na seba, ak zhrešíme, previníme sa, či urobíme nejakú chybu, ale pokojne a s dôverou k Bohu povstali a neboli prekvapení z vlastných pokleskov a pádov.
Tichý človek sa nehnevá na seba, nezlostí sa kvôli svojej slabosti a pádom. Ide o rozumný, a teda spravodlivý pohľad na seba, ktorý nám umožňuje vidieť reálne dôsledky bez toho, aby sme sa na seba zlostili alebo hnevali. Takýmto spôsobom sa vyhneme chybám tých, ktorí sa hnevajú na seba preto, že sa rozhnevali, trápia sa preto, že sa trápili a sú rozčúlení preto, že sa rozčúlili. Tichosť je stálou čnosťou, charakterizujúcou silný a statočný charakter. Hnevať sa a rozčuľovať sa dokáže aj ten najslabší človek, ale tichý dokáže byť iba človek, ktorý je silný a dokáže sa ovládať.
Evanjeliová tichosť nie je črtou charakteru či temperamentu. Nikto od narodenia nie je evanjeliovo tichý, nikto nedokáže dosiahnuť tichosť iba vďaka svojmu úsiliu. To je Boží dar, ovocie Ducha Svätého, ktorý uschopňuje našu vôľu, aby dokázala znášať protivenstvá a skúšky v poddajnosti Božej vôli, pokojne a vyrovnane, bez podráždenosti, netrpezlivosti, hnevu, odporu, bez zjavnej nespokojnosti a impulzívnosti každého druhu. Chceš mať takýto dar? Aj ja ho chcem mať. To je dobre, že túžime po tomto dare. A Duch Svätý nás určite vyslyší a naplní naše srdcia týmto ovocím.
Tieto slová o tichosti mi pred niekoľkými rokmi podarovala istá blízka osoba a dnes som sa k nim opäť vrátil. A prosím Pána Ježiša, aby uzdravil moje srdce. “Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.”
Uvažujme o tomto (o tichosti) vo svojich srdciach, rozjímajme tiež o tomto dare na svojich lôžka a príde pokoj do našich duší. Pán nás miluje a tichých venčí víťazstvom. Máme istotu v našom Pánovi, že aj napriek našim slabostiam a hriechom, nás tichosť a pokora podržia, nedovolia, aby sme urobili nejakú nerozumnú vec. Veď v našej slabosti sa prejavuje Pánova sila. Čo však nikdy neprestaňme robiť je učiť sa od Pána. Každý deň sa niečo naučme od Pána. Pane, dnes budem dobrý k ľuďom, ako si ty dobrý k nám. Dnes budem milosrdný k blížnym, ako si ty milosrdný k nám. Rozčúlenie dnes vynechám, radšej ustúpim do úzadia. Vždy sa môžeme niečo naučiť a v bežnom živote to aj praktizovať. A tieto veci ako hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči to odložme na miesto, kde najmenej chodíme a zabudnime na to. Veď pozrite, keď máme Ježiša, tak máme všetko, načo sú nám takéto zbytočnosti. Učme sa od Ježiša. Tento svet, aj keď si to sám možno nikdy neprizná, potrebuje Ježišových žiakov, lebo sám Ježiš chce, aby všetci ľudia zakúsili jeho lásku. Dajme sa k dispozícii nášmu Učiteľovi, a buďme poslušní jeho Cirkvi, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Hovorme svetu o radosti, ktorú prežívame s našim Kristom, je to radosť, ktorú nám nik nevezme. V tichosti a v pokore sa nechajme pribiť na kríž, aby sme so svätým apoštolom Pavlom mohli zvolať: “Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.” Amen.
Je naozaj úžasné mať blízsky vzťah s Kristom.
Pane, každý deň ma zahŕňaš svojou láskou a radosťou. Pretváraš môj život, stále viac a viac cítim Tvoju moc a silu. Si mojím učiteľom a veľmi Ťa potrebujem. Chcem žiť na Tvoju Slávu a chválu, na spásu mojej
duše a celého sveta.