“Bratia, počuli ste, ako som si kedysi počínal v židovstve; že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.
Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi…”(List Galaťanom − Gal 1, 13 – 24)
Pavol prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil ju až do tej chvíle, pokiaľ sa ho nezmocnil Ježiš Kristus. A nastal veľký obrat v jeho živote. Pre jeho súčasníkov to bolo až nepochopiteľné. Ale čo je Ježišovi Kristovi nemožné?!
Po obrátení sa Pavol túžil zmocniť Krista, ako sa On zmocnil jeho. Tým, že Pavol začať úprimne hľadať Krista, zbieral ovocie viery: “Zabúdam na to, čo je za mnou, hovorí Pavol, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.” (Flp 3, 13 – 14)
A povzbudzuje nás k tomu, aby sme všetci takto zmýšľali. “Ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme.” (Flp 3, 14 – 15) Spolupracujme s Božou milosťou. Inak by sme ju boli nadarmo prijali. Všetko, čo nám na našej ceste pomôže, nájdeme v evanjeliu. Keď hľadáme Boha, musíme ho skutočne nájsť v evanjeliu. Je to veľmi jednoduché, každý, kto chce, mu môže rozumieť, a tak je našou úlohou pri modlitbe otvoriť evanjelium, o slove Božom uvažovať, prijať ho a žiť ho.
“Napodobňujte ma, bratia, hovorí apoštol Pavol a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.” (Flp 3, 17 – 21)
Bratia a sestry, túžme sa zmocniť Krista Ježiša, ako apoštol Pavol. Napodobňujme ho. Aj nás sa Kristus zmocnil a snažme sa žiť život na zemi tak, aby jeho milosť v nás nebola márna. Zabudnime na to, čo je za nami a uháňajme za tým, čo je pred nami. Bežme k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi. Všímajme si tých, čo žijú naozaj duchovne, lebo hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. V našom dennom programe si stanovme čas pre Boha a nepripustime, aby nám bol vzatý. V rodinách je dôležité, aby ste mali miesto, kde sa môžete aj s deťmi zhromaždiť a kde je Božia prítomnosť očividná, kde stojí kríž a máte tam Sväté Písmo, svätenú vodu, ruženec… kde môžete spoločne alebo aj individuálne vzývať Boha. Keď každý deň vyhľadáme Božie slovo, ktoré nás lieči, pozdvihne sa celá naša osobnosť v Bohu, tak môžeme žiť duchovne. “Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.” (Mt 10, 22) Spása a večná sláva je V Kristovi Ježišovi. “Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás.” (2 Tim 2, 11 – 12)
Pane Ježišu, daj nám väčšiu vieru. Prosíme ťa, vyslyš nás. Mária, Matka naša, prihováraj sa za nás. Apoštol Pavol, oroduj za nás. Všetci Boží svätí a sväté, orodujte za nás. Vzývame, “blahoslavíme tých, ktorí vytrvali až do konca.” (Jak 5, 11)
Pridaj komentár