V nemocnici jedného veľkého prístavného mesta ležal chorý námorník. Bol neveriaci. V nemocnici ho navštevovala dievčina, ktorá ako laická apoštolka mala na starosti chorých v tejto časti farnosti, do ktorej patrila aj nemocnica. Chorý po niekoľkých návštevách spoznal, že táto dievčina je dobrá, milá, zbožná. Jedného dňa sa jej spýtal:
“Pre koho to robíš?” “Pre Krista, ktorý miluje mňa i vás.” Námorníka odpoveď zarazila.
Dievčina ho potom ešte niekoľkokrát navštívila. Keď odchádzal z nemocnice, kúpil jej krásne ruže a dal jej ich so slovami: “Zanes tieto ruže svojmu Kristovi.”
Táto dievčina robila službu lásky nezištne, tak ako to počula o svojom Majstrovi. Jej srdce bolo krásne, pokorné a čisté. Ona aj v tom neveriacom námorníkovi videla Krista.
Raz som tak sedel so službukonajúcim lekárom v jeho izbe v nemocnici a práve mu volali z urgentného príjmu, že tam má pacientku. Povedal som mu, že aby k nej pristupoval tak, akoby to bola jeho vlastná matka. Pozrel sa na mňa a povedal mi, ale to nie je moja matka. To ja viem, ale skús sa k nej tak správať, akoby to bola tvoja vlastná matka. Nechápavo krútil hlavou. Tá dievčina chápala, že to Kristus tam leží a s veľkou ochotou mu slúžila. Slúžila námorníkovi, ako samému Kristovi.
V dnešnom evanjeliu (svätá omša) na konci Pán Ježiš povedal: “Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Spomínaný námorník by povedal, že v tom dievčati je skutočná živá viera. Pán Boh hľadal v Sodome desať takých dobrých ľudí.
Žehnám Vám, drahí priatelia a modlime sa navzájom za seba, aby Pán rozmnožil našu vieru a reálne sme ju používali vo svete v ktorom žijeme. V našich farnostiach, na pracovisku, v našich rodinách a na každom inom mieste. Mária, matka naša, prihováraj sa z a nás, aby tvoj Syn, Ježiš, spravoval naše dni, a urobili sme všetko to, čo nám povie. Amen.
Ježišu, poskytni mi milosť do tohto dňa, aby som ti v ňom slúžil svedomito a verne. Ty ma poznáš a vieš o mne všetko. Ty dobre vieš, že ťa milujem. Amen.
Pridaj komentár