Spomedzi žien, ktoré sú teraz tehotné sa nájdu aj také, ktoré sú smutné. Dolieha na ne úzkosť a žiaľ, majú v sebe pokušenie sa dieťatka vzdať, zničiť ho – jeho malé telíčko (potrat, interupcia). Prosíme Ťa, Pane Ježišu Kriste, za život týchto maličkých detičiek a za ich matky. U Teba je veľa možností, ako priviesť tieto ženy k správnemu zmýšľaniu a k správnemu rozhodnutiu sa. Pomôž im a osvieť im myseľ a rozum, nech chcú narodenie dieťatka, ktoré nosia pod srdcom. Nie len viera, ale aj prirodzený mravný zákon ich k tomu vedie. Sv. Otília bola nechcené dieťa, narodila sa ako slepá a rodičia ju od seba odvrhli, zvlášť otec. Pán Ježiš ju pri krste uzdravil zo slepoty, no ani tak ju rodičia nechceli prijať za svoju. Otec veľa krát zúril, keď o nej počul, dokonca v amoku zabil syna, ktorý sa za ňu prihovoril, aby sa mohla vrátiť domov. Až neskôr sa Otília mohla vrátiť domov, no otec sa k nej nesprával prívetivo, zmenilo sa to v ňom až vtedy, keď vážne ochorel a musel ležať na lôžku. Najprv sa k nej správal ako ku slúžke, keď ho opatrovala na posteli, no časom sa to v ňom zlomilo. To je naša Otília. Od maličkého dieťatka jej hrozila smrť. Napokon sa matka rozhodla pre jej život a odniesla ju po pôrode 200 km od domu. Boh sa vie postarať o každé dieťa. U proroka Izaiáša čítame, Boh hovorí: “Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba” (Iz 49, 15). Aká veľká je Božia láska.
Prvá matka na tejto zemi – Eva, po pôrode svojho prvého syna povedala: “Získala som človeka od Pána” (Gn 4, 1).
Všetci máme svoj pôvod v Bohu. Všetci sme od Pána. Existujeme preto, že Boh nás stvoril. V okamihu počatia stvoril našu dušu. Matka povedala svojim synom: „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala na vytvorenie každého z vás. Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí… ” (2 Mach 7, 22 – 23)
Vďaka Ti, Pane a Bože náš, že si nás stvoril tak zázračne. Nie sme tu náhodou. A náš Boh sa o nás aj zázračne stará.
Apoštol Pavol v Liste Galaťanom napísal: Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi…
Obdobie, keď dieťa žije v lone matky sa nazýva prenatálnym. S akou
hĺbkou a nádherou vyjadril túto pravdu žalmista, inšpirovaný Božím
Duchom:
“Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej
matky. Chválim ťa, že si ma utvoril talk zázračne; všetky tvoje diela sú
hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred
tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči
ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané
všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil” (Ž
139, 13 – 16).
Ženy – matky, vedzte, že Pán vie o vašom dieťatku, ktoré nosíte pod srdcom a On sa postará o jeho i Vaše potreby. Dôverujte Pánovi, prosíme Vás. Nedávajte na rady tých, ktorí Vám budú hovoriť, aby ste sa dieťatka zbavili (interrupcia). Nešťastní chudáci, neuvedomujú si, že aký jed vtedy prehltli a čo to urobí v ich živote. Život človeka je posvätný od jeho počatia a matka, ktorá prijíma dieťa sa posväcuje každým pôrodom a láskou k dieťaťu. Tak je to z Božej vôle. Amen.
Pridaj komentár