V tomto živote nikdy nie sme bezpečný, ale kým len budeme žiť, vždy budeme potrebovať zbrane ducha. Sme medzi nepriateľmi,a sprava i zľava útočia na nás. Ak sa nebudeme zo všetkých strán chrániť štítom trpezlivosti, neobstojíme dlho bez rán. A ak neodovzdáme pevne svoje srdcia s odhodlaním trpieť všetko pre Pána, nevydržíme pálčivosť tohto boja a nedosiahneme víťaznú palmu blahoslavených. Preto mužne všetko prekonávajme a mocnou rukou odstraňujme všetky prekážky. Lebo«tomu kto zvíťazí, dá zo skrytej manny» (Zjv 2,17), zbabelca očakáva len bieda a nárek. Ak hľadáme odpočinok v tomto živote, akože chceme dosiahnuť večný odpočinok? Pripravme sa nie na odpočinok, ale na mnohé trápenie.
Nehľadajme pravý pokoj na zemi,ale v nebi, nie ľuďoch a ostatných stvoreniach, ale jedine v Bohu. Z lásky k Bohu musíme všetko vďačne podstúpiť, námahu i bolesť, pokušenie, trápenie, úzkosť, biedu, choroby, bezprávie, ohováranie, poníženie, zahanbenie, káranie i opovrhnutie.
To dopomáha k čnosti, skúša učeníka Kristovho a zabezpečuje mu nebeskú korunu. Čo si myslíme, že stále, podľa želania, budeme oplývať duchovnou radosťou? Veď ani Ježišovi svätí ju vždy nemali,ale museli znášať mnohé nepríjemnosti, všelijaké pokušenia, ba i mnohú bezútešnosť.
Ale vo všetkom trpezlivo vytrvali a viac dôverovali Bohu ako sebe, lebo vedeli, že terajšie utrpenie sa nevyrovná budúcej slávy, ktorú si musíme zaslúžiť.
«Očakávaj Pána a buď statočný»(Ž 27,14), a buďme silní, nestrácajme dôveru, neustupujme, ale telo i dušu svoju zasadzujme stále za slávu Božiu. On nám mnohonásobne odplatí. Zostáva s nami vo všetkých súženiach.
Pridaj komentár