Pokračovanie k tomu predchádzajúcemu príspevku.
Dnes mi už nikto nemusí hovoriť: Pekne sa prežehnaj. Naučil som sa aj správne prežehnávať sa. Myslím na Boha, keď sa prežehnávam a som šťastný, keď mi iní veriaci žehnajú a modlia sa za mňa. Pýtam si od biskupov, kňazov požehnanie. Ja žijem život v znamení Ježiša Krista. Žiadne znamenie ryby, raka, vodnára, blížencov atď. neprijímam a odmietam takéto veci. Verím v Ježiša Krista, ktorý sa uponížil a stal sa poslušným Otcovi až na smrť, až na smrť na kríži. Tretieho dňa vstal z mŕtvych. V jeho poslušnosti sa zrodila naša spása. Rodičia ma od dieťaťa viedli k Ježišovi. Kňaz vo farnosti ma viedol k Ježišovi. A vo mne rástla viera. Vďaka Bohu a vďaka veriacim ľuďom okolo mňa. Nemal som pri sebe nikoho s ateistickým zmýšľaním. Neverím v horoskopy a v nejaké iné znamenie, v ktorom som sa akože narodil. Ľudia v nevedomosti a v naivite nosia na krku zavesené znaky rôznych pochybných znamení. Kto sa necháva ovplyvňovať horoskopmi a falošnými znameniami, ten sa ľahko dostáva do osídiel zlého ducha. A takýto život neprajem nikomu. Viem, že keď sa úctivo prežehnávam – nerobím nič zlé, práve naopak, vzývam a chválim Najsvätejšiu Trojicu a z Kristovho kríža prichádzajú na mňa potrebné milosti pre môj život.
Dajme vážnosť znaku kríža, keď sa prežehnávame a skúsme pritom myslieť na Boha, ako sa patrí na jeho deti. Naša viera má stále rásť. Mnohé veci nás môžu presahovať, to je síce pravda, ale to ešte neznamená, že sa nemáme usilovať o napredovanie v duchovnom živote. Pán Ježiš povedal: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Máme byť dokonalí a nie nedokonalí, či ľahostajní. V katolíckej Cirkvi, do ktorej z Božej milosti patríme, sa stále môžeme posväcovať. Cirkev je stĺp a opora pravdy. (1Tim 3, 15) Kristus je hlavou Cirkvi a ona je jeho telom. (Ef 1, 22 – 23) Toto vedieť je úžasná vec. A Kristus dal Cirkvi všetku moc, aby sme v nej a s jej pomocou dosiahli spásu. Cirkev pekelné brány nikdy nepremôžu. Ježiš povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18) Petrovi a ostatným učeníkom dal Pán Ježiš moc odpúšťať ľuďom hriechy, keď na nich dýchol a hovoril im: “Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” (Jn 20, 22 – 23) Diabol taktika je, aby odtrhol ľudí od týchto dobrých vecí. Od spovede. Od účasti na sv. omši a prijímania Eucharistie. Chce, aby ľudia považovali Kríž a Eucharistiu za modlu. Stále ľudí klame. Pán Ježiš o ňom povedal: „On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.“ (Jn 8, 44) On nie je našim otcom. Preto sa mu vždy vzoprime, jeho klamstvu a utečie od nás. Vzývajme a chváľme Najsvätejšiu Trojicu a z Kristovho kríža prichádzajú na nás potrebné milosti pre život. Modlime sa jeden za druhého a povzbudzujme sa slovami evanjelia nášho Pána, Ježiša Krista a nič nás od Neho neodlúči. Zotrvajme v jeho Cirkvi a neverme každému duchu.
Pridaj komentár