Vo štvrtok a v nedeľu som chodieval do penziónu Luna a v určenom čase som tam slávil svätú omšu pre klientov domu. Dvaja muži sedávali vonku na lavičke, ale na svätú omšu sa im veľmi nechcelo chodiť. Ani raz som neprešiel popri nich len tak bez povšimnutia. Vždy som ich pozdravil, podal im pravicu na znak priateľstva a pozýval som ich aj na svätú omšu. Vkladal som ich do prosieb, aby Božia milosť v nich pôsobila. Po niekoľkých mesiacoch môjho stretávania sa s nimi vonku sa jeden z nich odhodlal ísť na svätú omšu a sadol si na miesto pred oltárom, aby všetko videl a počul.
V duchu som si hovoril: Vďaka ti, Pane. To je sila, že Julko je tu s nami. Volal sa menom Július. Slávil som svätú omšu a bol tam s nami až do jej konca. A takto sa to opakovalo stále. V týždni, v ktorom bol prvý piatok, som vyhlásil na štvrtok pred svätou omšou spoveď. Klientky domu čakali pekne v rade na spoveď, ale keď prišiel Julko, nezaradil sa na koniec radu. Predbehol ich, ale ani jedna z nich neprotestovala. Naopak všetky sa veľmi tešili, že Julko prišiel na svätú spoveď. To je pôsobenie Božej milosti v človeku. Keďže mal svoje miesto na stoličke pred oltárom, tak mne ako prvému vždy podával ruku na znak pokoja. Tak, ako som vonku pred lavičkou vystieral ruku k nemu ja, na znak priateľstva. Tak teraz on vystieral ruku ku mne na znak pokoja. Keď ma preložili na iné miesto a do penziónu Luna chodil iný kňaz, tak Julko neprestal chodiť na sväté omše. To je znak toho, že Božia milosť nebola v ňom márna. On s ňou spolupracoval a to aj vtedy, keď vážne ochorel a nemohol už chodiť do kaplnky. Po dvoch rokoch si ho Pán povolal z pozemskej púte domov. Nemal veľa ľudí na pohrebe, ale prijal milosť a robil pokánie za svoje hriechy. Pán je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný. Julko započul klopanie na srdce a otvoril dvere zvnútra tomuto najvzácnejšiemu Hosťovi a Ježiš premieňal jeho srdce. To bol človek na ktorého sa mi nedá zabudnúť. Pán dáva milosť človeku, aby sa obrátil a žil. Teraz nemyslím na pozemský život, ale hlavne na ten večný. Vo Svätom Písme máme takúto otázku: “Za čo vymení človek svoju dušu?!” Aby sme sa vyhli zatrateniu, tak čo ponúkneme Bohu za svoju dušu!
Čo cenné?! Množstvo eur v hotovosti a ďalších sto miliónov na účtoch! K tomu vilu v blízkosti morského pobrežia a novučičkú jachtu! Vysokoškolské vzdelanie a úspechy v práci, to ponúkneme. Alebo povieme, že za tie vykonané dobré skutky predsa musíme byť spasení.
Spása je dar z milosti. Ona sa nedá kúpiť.
Čo všetko musel Ježiš pre nás vytrpieť?! Neboli sme vykúpení peniazmi, zlatom, striebrom, ale drahocennou Kristovou krvou. Všetci sme zhrešili. V Skutkoch apoštolov čítame v 3. kap. a v 19. verši: “Kajajte sa teda; obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy.” Ježišovi žiaci hlásali to, čo On sám hlásal: “Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.” A Julko dostal milosť veriť, a kajal sa sa svoje hriechy. Nad nikým nelámme palicu, ale sa modlime za obrátenie hriešnikov. Julko, ctihodný brat, oroduj za nás.
Pridaj komentár