Stalo sa, že istý pán ležal na zemi a vyzeral, že iba spí, pretože bol známy tým, že dennodenne pil alkohol. Ležal vonku vedľa cesty. Ale čo ak sa mu naozaj niečo stalo a my by sme iba obišli okolo neho, ako mnohí ďalší pred nami. Išli sme práve z kostola a videli sme, že tam leží, kúsok sme sa prešli no vrátili sme sa, pretože nám to nedalo. Dokonca deti sa pýtali: „ Prečo ten ujo leží na zemi? Zomrel? Jeden mladík nám povedal jeho meno a tak ho manžel oslovil a snažil sa zistiť , že čo sa mu stalo. Po niekoľkých pokusoch sa rozhovoril a povedal: “ Čo mi pomáhate dobrí ľudia, mám to, čo som si zaslúžil, nechajte ma , ja za chvíľu pôjdem, mám v šenku ešte bicykel a čiapku. Hovoríme mu: veď ste človek a bojíme sa o vás. Chceme Vám pomôcť. Odvrkol: Nie, nepotrebujem Vašu pomoc. O chvíľu ma tu už neuvidíte. Tak sme sa rozlúčili a išli sme sa opäť prejsť. Keď sme išli znovu okolo, neležal na mieste, ale sedel na bicykli . Možno len naozaj potreboval vytriezvieť.
Kdesi som čítal, ako môjho obľúbeného herca pána Pavla Mikulíka pred rokmi postihlo niečo veľmi ťažké a to mozgovo-cievna príhoda. Nikomu to neželám. Po skúške v košickej televízii sa 7. júna 1993 vracal do hotela. Na recepcii si vyzdvihol kľúče od izby a nastúpil do výťahu obsluhovanom liftboyom. Stihol povedať: “Siedme poschodie.” Vedomie stratil hneď, ako sa výťah pohol. Žiaľ, liftboy ho považoval za opitého, odniesol ho dom izby a nechal tak. Až po troch hodinách ho našiel ležať na zemi kolega Stano Dančiak. Privolal záchranku – nasledoval odvoz do nemocnice a konštatovanie náhla mozgovo-cievna príhoda. Pán Mikulík bol dva mesiace v kóme. Prebral sa o dvadsať kíl ľahší a začal odznova. Učiť sa chodiť, hovoriť, čítať, písať. Svoje druhé narodenie musel podriadiť invalidnému vozíčku, jeho finančný príjem sa zúžil na invalidný dôchodok, začal žiť sám v domove dôchodcov. Rozviedol sa, prijal pomoc bývalých študentov VŠMU, ktorí si ho brali do vlastných domácností na sviatky a na víkendy. Pomáhali mu aj bývalí kolegovia herci.
Liftboy sa veľmi mýlil, keď ho považoval za opitého. Keby hneď prišla po neho sanitka, ale pre mylný ľudský úsudok sa tak nestalo.
Náhla nevoľnosť môže aj na ulici postihnúť každého z nás. Upadneme do bezvedomia a sme odkázaný na pomoc blížneho svojho.
Radšej sa presvedčme, keď vidíme niekoho ležať vonku na chodníku alebo na ceste, že či dýcha a zavolajme mu záchranku. Niektorí ľudia môžu odfrfnúť: veď je opitý(á), načo mu(jej) ešte pomáhať. Vytriezve, vstane a pôjde domov. Neobíďme ležiaceho človeka na zemi len tak. Pán Ježiš je tu s nami až do skončenia sveta a pomáha nám. Chvála ti, Ježišu. Vďaka ti, Ježišu.
Pridaj komentár