Autentická výpoveď prostého pyrenejského štrnásťročného dievčaťa, Bernadety, o zjaveniach Panny Máre v roku 1858, ktorú si Panna Mária vyvolila za prostredníčku medzi sebou a ľudstvom.
11. február1858
Prvýkrát som bola pri jaskyni vo štvrtok 11. februára. Prišla som sem s dvoma dievčatami zbierať drevo. Keď sme išli okolo mlyna, pýtala som sa ich, či chcú vidieť miesto, kde sa vlieva voda z mlynského potoka do rieky Gavy. Prisvedčili. Prišli sme teda na druhú stranu rieky a dostali sme sa k jaskyni. Ďalej sa už nedalo ísť, lebo tam bol potok. Dievčatá najprv prešli aj cezeň, ale potom odrazu začali plakať. Pýtala som sa ich, prečo plačú, a ony odvetili, že preto, lebo je voda veľmi studená. Poprosila som ich, aby mi pomohli poukladať do potoka kamene, aby som mohla aj ja prejsť. Povedali, že urobia to, čo sa im zachce. Hľadala som teda nejaké vhodné miesto na prechod, ale nenašla som, a tak som sa vrátila k jaskyni. Začala som sa vyzúvať, a vtedy ma postrčil vietor. Otočila som sa k lúke, no stromy stáli nehybne. Vyzúvala som sa ďalej, ale opäť som začula akýsi šum ako pred chvíľou a zacítila som vietor, ktorý vial od jaskyne. Pozrela som dnu a zbadala som Paniu celú v bielom. Mala biele šaty, biely závoj, modrý pás a na každej nohe žltú ružu. Aj perly jej ruženca boli žlté.
Myslela som, že sa mi to len zdá. Pretrela som si oči a znova som pozrela na jaskyňu, ale tú Paniu som videla stále. Siahla som do tašky a vybrala ruženec. Chcela som sa prežehnať, ale nevládala som zdvihnúť ruku. Zmocnil sa ma strach, ruka sa mi začala chvieť. Ale zotrvala som.
Pani vzala ruženec, ktorý držala v ruke a urobila ním kríž. Ja som sa pokúsila urobiť to isté a podarilo sa mi to. Len čo som sa prežehnala, strach ma opustil. Kľakla som si a spolu s tou peknou Paňou sme sa modlili ruženec. Zjavenie preberalo perly ruženca bez toho, že by pohybovalo perami. Na konci modlitby mi Pani naznačila, aby som pristúpila bližšie, ale ja som nenašla odvahu. Vzápätí sa vzdialila.
14. február 1858
V nedeľu som sa druhýkrát vybrala k jaskyni. Pamätám sa, že ma hnala akási vnútorná sila. Matka mi spočiatku bránila v ceste, ale ja som po svätej omši s dvoma priateľkami za ňou zašla a poprosila ju, aby mi tam dovolila ísť. Nechcela o tom počuť, ale nakoniec ma pustila.
Pred odchodom som nabrala v kostole do fľaštičky svätenú vodu, že ňou zjavenie pokropím. Prišli sme na to isté miesto, vybrali ruženec, kľakli si a modlili sa. Keď som sa pomodlila prvý desiatok, Pani sa zjavila. Pofŕkala som ju svätenou vodou a povedala, že ak prichádza od Boha, nech ostane, ak nie, nech odíde. Usmiala sa a prikývla. Čím horlivejšie som ju kropila, tým viac sa usmievala. Keď sme sa domodlili, Pani sa vzdialila.
18. február 1858
Tretí raz som išla k jaskyni spolu s viacerými dôveryhodnými osobami. Radili mi zobrať kus papiera, pero a atrament a vyzvať Paniu, že ak chce niečo odkázať, nech to napíše. Keď som jej to povedala, usmiala sa a naznačila mi, že nie je dôležité zapisovať to, čo mi chce povedať. Žiadala ma, aby som pätnásť dní za sebou chodila k jaskyni. Ja som jej to sľúbila. Povedala mi, že ma na tomto svete síce nemôže urobiť šťastnou, ale na druhom ano.
19. február 1858
Počas tohto zjavenia, ktoré trvalo len štvrťhodinu a nepadlo pri ňom ani slovo, upadla Bernadeta do extázy, ktorá sa prejavovala bledou tvárou, zjasnenou sladkým úsmevom. Prvýkrát Bernadeta držala v ruke posvätnú sviecu, lebo Panna Mária si želala, aby sa na tomto mieste zapaľovali sviece.
20. februára 1858
Svedkom tohto zjavenia bolo asi 30 ľudí. Panna Mária sa zjavila Bernadete asi po štvrťhodinovej modlitbe. Počas extázy sa na tvári dievčaťa objavil veľký smútok, avšak nik sa nedozvedel jeho príčinu.
21. február 1858
Zjavenie za prítomnosti asi 100 ľudí prebiehalo bez rozhovoru, iba s modlitbou ruženca.
23. február 1858
Deň predtým bránili Bernadete ísť k jaskyni a keď sa tam konečne dostala, Panna Mária sa jej už nezjavila. Bola z toho veľmi smutná. Zato 23. februára za prítomnosti asi 100 ľudí, medzi ktorými bolo aj niekoľko vážených lurdských občanov, sa jej dostalo veľkej milosti. Asi hodinu sa rozprávala s Pannou Máriou a potom oznámila, že jej bolo zverené veľké tajomstvo.
24. február 1858
Týmto zjavením sa začal cyklus zjavení s posolstvami a zázrakmi. Bernadeta upadla asi pred 300 ľuďmi do extázy, na jej tvári sa striedavo objavoval smútok a radosť, prikyvovala i krútila hlavou, kolenáčky šla po zemi a bozkávala ju. Vyjadrovala tým želanie Panny Márie: Pokánie! Pokánie! Pokánie! Modlite sa k Bohu za hriešnikov! Bozkávajte zem na znamenie pokánia!
25. február 1858
Napriek sychravému počasiu sa dostavilo k jaskyni už ráno o piatej hodine okolo 300 ľudí. Toho dňa Pani povedala, aby som pila z prameňa. Nijaký som nevidela a tak som sa pobrala k rieke. Vrátila ma späť a ukázala mi prstom, kde je prameň. Voda tam bola samé blato. Načrela som do nej, ale nepodarilo sa mi nabrať čistú vodu. Trikrát som odhodila bahno a na štvrtýkrát sa mi podarilo nabrať čistú vodu a napiť sa z nej.
27. februára 1858
Dňa 26. februára sa Panna Mária nezjavila. Akoby chcela Bernadete po vyčerpávajúcom hľadaní prameňa dopriať oddych. Nasledujúci deň sa pred 800 ľuďmi uskutočnilo tiché zjavenie, počas ktorého Bernadeta pila z prameňa a robila pokánie.
28. februára 1858
Svedkom zjavenia bolo vyše 1000 osôb, Bernadeta robila pokánie.
1. marec 1858
Medzi 1500 prítomnými bol prvý raz aj kňaz.
2. marec 1858
Pani mi povedala, aby som išla za duchovným a požiadala ho o vybudovanie kaplnky na tomto mieste. Vybrala som sa za pánom farárom a tlmočila mu želanie. Pozrel na mňa a povedal:”Ako sa vlastne volá tá Pani?” Odvetila som, že neviem. Prikázal mi, aby som sa jej spýtala na meno.
Na druhý deň som sa jej spýtala na meno, ale ona sa len usmievala. Pán farár povedal, že Pani si z neho robí posmech a nariadil mi, aby som k jaskyni viac nešla. To som však nedokázala.
Bernadeta, ktorá dovtedy narážala na nepochopenie rodičov a ktorú vypočúvali i zastrašovali žandári, sa stala terčom posmechu duchovného, od ktorého čakala podporu.
3. marec 1858
Modlila som sa ruženec a pýtala sa na meno, ako si želal pán farár. Odpoveďou mi bol sladký úsmev. Keď som to pánovi farárovi povedala, odvetil, že keď si Pani praje kaplnku, nech povie svoje meno a nech nechá v jaskyni rozkvitnúť ružový ker.
V týchto dňoch sa v Lurdoch uskutočnil prvý zázrak: po štvrťhodinovom kúpeli v ľadovej vode prameňa náhle vyzdravel dvojročný chlapček.
4. marec 1858
Na zjavení sa zúčastnilo asi 8OOO ľudí a všetci očakávali niečo výnimočné, ako Panna Mária Bernadete sľúbila. Stretnutie však prebehlo bez posolstva. Extáza Bernadety trvala asi 50 minút, potom sa dievča v tichosti pobralo domov.
25. marec 1858
Po ukončení pätnásťdňového cyklu zjavení som sa Panej opäť spýtala na meno. Tentoraz pozrela na oblohu, potom na zem, roztiahla ruky a povedala:”Som Nepoškvrnené Počatie”. Sú to posledné slová, ktoré mi povedala. Počas zjavení mi zverila tajomstvá, ktoré nesmiem nikomu prezradiť.
Ake je to tajomstvo ktore povedala Pana Matria bernaťe ako to zysťim?