Marta a Mária prijali Ježiša na návštevu do svojho domu. Marta začala pripravovať chutné jedlo a Mária si sadla k jeho nohám a počúvala ho. Marta veľmi túžila, aby jej sestra pomohla, ale Máriu to nezaujímalo. Keď dovarila, priniesla chutné jedlo na stôl. Ježiš sa dobre najedol. Marta si potom začala domýšľať, azda ma teraz pochváli a ocení moje kuchárske umenie, ale Ježiš ju neocenil. Namiesto toho, aby ju pochválil, ocenil Máriu. A keď pozrel na Martu, tak sa jej spýtal: Čo ťa tak znepokojuje. Mária si vybrala tú najlepšiu časť a tá sa jej nikdy neodníme. Marta k vôli tomu zosmutnela. Ježiš oceňuje moju sestru. Však ešte raz prídeš k nám, potom ti už nenavarím. Túto poslednú vetu som si vymyslel. To nenájdete vo Svätom Písme.
S čím všetkým musela Marta v mysli bojovať? Nevieme.
A my keď čítame o tejto návšteve Ježiša v dome sestier, tak si môžeme vyvodiť všelijaké uzávery. Napr. že práca nie je až taká dôležitá, ale modlitba je dôležitá. Následkom toho sa môže stať to, že mnohí prestanú pracovať a zodpovednosť za život, za rodinu a za veci nechajú bokom a začnú sa len modliť. Takto nesmieme zmýšľať. Veď na inom mieste Sväté Písmo hovorí: Kto nepracuje, nech ani ne je.
Môžeme si tiež myslieť, že Ježiš miloval viac Máriu ako Martu. To tiež nie je pravda. Ježiš nerobí medzi nami rozdiely. On každého z nás miluje osobitnou láskou.
Niečo zvláštne tiež vidíme v príbehu o stratenej ovci. Pán Ježiš oceňuje tú stratenú ovečku, pred tými 99 spravodlivými. Prečo? Vari sa máme stratiť, aby nás Ježiš pochválil, ocenil? Nie. Čo tým chcel Ježiš povedať tým spravodlivým? Aby si dávali pozor na svoju spravodlivosť. Aj keď sa nám v duchovnom živote darí, máme zostať pokornými.
Apoštoli sa cestou zhovárali o tom, že kto z nich je väčší. Pán Ježiš nepovedal, že ty alebo tamten. Takto zmýšľať nie je vašou úlohou na zemi. Ani sa nestarajte o to, kto bude sedieť po mojej pravici, či lavici. Slúžte si navzájom v láske. Nepovyšujte sa jeden nad druhého.
Robme to, čo sa páči Bohu a raz budeme odmenení večným životom. Viem, že niekedy nám môže byť smutno, keď si našu prácu v prospech iných nikto nevšimol. Práve to je dobre. O našich skutkoch nemusí nikto vedieť a ani pochváliť nás nikto nemusí.
Pridaj komentár