"Ak sú dvaja ľudia cirkevne zosobášení a vôbec nemajú deti, ich manželstvo je neplatné…"

Ak by to bola pravda, tak by ani jedno manželstvo nebolo platné až do narodenia prvého dieťaťa, to však nedáva nijaký zmysel. Všetci vieme, že manželstvo je plne platné od momentu zloženia manželských sľubov a jeho zavŕšenia-to znamená od prvého sexuálneho spojenia. Okrem prípadov, keď jeden z manželov už má deti, každý nový pár začína ako bezdetný. Vo väčšine prípadov po nejakom čase príde dieťa. Ale pokiaľ toto dieťa nie je počaté a porodené, manželia si nemôžu byť istý, že deti mať budú, bez ohľadu na to, ako veľmi chcú. Možno si nie sú vedomí zdravotných problémov, ktoré im znemožňujú mať deti.
Spomenuté tvrdenie je však v jednom prípade pravdivé. Ak nevesta a ženích nemajú deti, lebo od samého začiatku nikdy mať deti nechceli, ich manželstvo je neplatné-nie preto, že nemajú deti, ale preto, že nesplnili podmienku sviatostného manželstva. Manželstvo má dva aspekty, jednotiaci a plodiaci. Muž a žena sa spájajú v posvätnom manželskom zväzku. Udeľujú si sviatosť manželstva sami-nesobáši ich kňaz. Kňaz pôsobí iba ako hlavný svedok Cirkvi. Len čo vyslovia riadny súhlas, sú manželmi. Tento súhlas musí zahŕňať aj otvorenosť pre dobrá manželstva-tak pre jednotu („a budú jedným telom” Gn 2,24), ako aj pre plodnosť („Ploďte a množte sa” Gn 1,28). Ak táto otvorenosť chýba, súhlas je neúplný, a teda nebolo uzatvorené sviatostné manželstvo. Hoci partneri žijú spolu, nie sú skutočnými manželmi a nežijú v manželstve.
Je tu ešte jeden problém. Mnohí ľudia si myslia, že manželia nie sú skutočnými katolíkmi, pokiaľ nemajú veľa detí. Deti sú samozrejme veľkým požehnaním a je úžasné vidieť veľké rodiny. No nie všetky páry sú schopné mať veľa detí alebo hoci len jedno dieťa. Platnosť manželstva a hodnota takýchto manželov ako katolíkov sa nemeria početnosťou ich potomstva. Pavol VI. vo svojej encyklike O ľudskom živote z roku 1968 napísal, že každé manželstvo musí ostať otvorené pre nový život a jedine to Boh požaduje. Táto otvorenosť znamená, že antikoncepcia je vždy veľkým zlom a nikdy sa nedá morálne ospravedlniť. Ak sú však vážne dôvody (ako napr. zlý zdravotný stav matky), môžu rodičia obmedziť počet svojich detí pomocou zdržanlivosti alebo prirodzených metód plánovania rodičovstva, ktoré zohľadňujú prirodzené obdobie neplodnosti ženy, ale na rozdiel od antikoncepcie nevylučujú úplne otvorenosť pre nový život.